Archeológom z južného Dánska sa podarilo objaviť starú žuvačku z neolitu. Vďaka tomuto nálezu z nej dokázali extrahovať DNA a zistiť mnohé zaujímavé informácie o osobe, ktorá ju predtým žuvala.
V prvomrvom rade je potrebné ozrejmiť, čo sa pod žuvačkou spred 5 700 rokov rozumie. Ide o živicu z brezy, ktorá bola získaná zahrievaním kôry. Tá sa v tej dobe používala buď ako lepidlo alebo na dezinfekciu. Keďže kúsok, ktorý archeológovia našli, mal na sebe stopy po zuboch, usúdili, že ju niekto musel žuvať. S najväčšou pravdepodobnosťou s cieľom úľavy bolesti od zubov alebo na dezinfekciu ústnej dutiny, informuje IFL Science.
Tím bioarcheológov z univerzity v Kodani túto žuvačku podrobil analýze DNA a podarilo sa im získať celý genóm osoby vďaka zachovaným slinám. Je to prvýkrát, kedy sa podarilo extrahovať kompletný ľudský genóm z archeologického nálezu a nebolo to z kosti. Zistenia vedci publikovali vo vedeckom časopise Nature.
Žuvačka toho odhalila o človeku, ktorú ju mal v ústach, poriadne veľa. Tak napríklad sa zistilo, že to bola žena a geneticky mala bližšie k lovcom-zberačom z pevninskej Európy ako k ľuďom, ktorí žili v tej dobe v strednej Škandinávii. Podľa vedúceho autora výskumu Hannesa Schroedera mala tmavú pokožku, tmavé vlasy a modré oči.
Lola by Tom Björklund. pic.twitter.com/YDCAEI44d7
— 🇪🇺Joseph Moosman🇸🇪 (@jmoosman) December 17, 2019
Vďaka tomu, že žuvačka bola v ústach, zistili, že žena konzumovala lieskové orechy a jedla aj kačku. Našli tiež mnohé baktérie a vírusy, ktoré sa tam nachádzali. Jednou z baktérií bola Porphyromonas gingivalis, ktorá vyvoláva ochorenie ďasien. Taktiež objavili vírus Epsteina a Barrovej, ktorý spôsobuje infekčnú mononukleózu.
„Tento nález nám môže pomôcť pochopiť, ako sa patogény vyvíjali a šírili v priebehu času a čo ich robilo schopné infikovať ďalšie organizmy v danom prostredí,“ povedal Schroeder. „Zároveň nám to môže pomôcť predpovedať, ako sa budú patogény v budúcnosti správať a tiež ako ich bude možné vyhubiť,“ dodal.
Nahlásiť chybu v článku