V súčasnosti u adolescentných detí klesá fajčenie klasických cigariet. Treba si však dávať pozor na vodné fajky. Takmer 7,5 % detí prezradilo, že ich fajčí aspoň raz za mesiac. Následky fajčenia môžu byť fatálne. 

Profesor Tibor Baška pôsobí na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine na Ústave verejného zdravia ako zástupca pre vedecko-výskumnú činnosť. Od roku 2002 pracuje na projekte globálneho monitorovania užívania tabaku. Nominovali ho, aby sa stal koordinátorom projektu pre Slovensko. Prieskumy v rámci projektu uskutočňovali najmä na adolescentoch, ktorí majú od 13 do 15 rokov.

Profesor Baška je špecialista na tabakové závislosti, ktorý inicioval spoluprácu na spracovaní epidemiologických analýz v rámci krajín V4. Na základe nej mohli analyzovať medzinárodné dáta, ktoré následne publikovali vo vedeckých časopisoch. V rámci ďalšej štúdie, do ktorej bolo zapojených 25 európskych krajín, upozornil na fenomén vodných fajok medzi adolescentami v Európe. Za svoju činnosť dostal v roku 2015 ocenenie od Svetovej zdravotníckej organizácie.

Čo všetko spadá pod závislosti od tabakových výrobkov?

Ide najmä o tabak a všetky výrobky, ktoré sú určené na fajčenie. Do tejto skupiny zaraďujeme však aj žuvací tabak, ktorý sa nefajčí. V niektorých krajinách ide o jeho časté užívanie, napríklad v Škandinávii je viac rozšírený, práve kvôli tomu hovoríme o užívaní tabaku a nie len o fajčení.

Podľa prieskumov v súčasnosti fajčí približne miliarda ľudí. Viete toto číslo porovnať s minulosťou? Počet ľudí, ktorí fajčia, sa zvyšuje, znižuje alebo je stabilný?

V súčasnosti, keď sa na to pozrieme globálne, mierne stúpa výskyt fajčiarov. Čísla rastú najmä na úkor toho, že v rozvojových krajinách zaznamenávame nárast, zatiaľ čo vo vyspelých krajinách sledujeme opačný trend.

Prečo je to tak?

Epidémia užívania tabaku má svoju vlastnú evolúciu. No zjednodušene môžeme povedať, že vo vyspelých krajinách to už nie je „in“.

Čo myslíte tou evolúciou?

Začiatok bol sprevádzaný nárastom užívateľov. Súčasne s tým narastal aj počet ochorení, ktoré s fajčením súvisia a postupne vrcholil počet ľudí, ktorí fajčia. Zaujímavé je, že v rámci evolučného postupu začínajú s fajčením muži. Ženy fajčia menej, postupne ich dobiehajú a v ďalších fázach následne muži prestávajú fajčiť, vyrovnávajú sa počty fajčiarov medzi mužmi a ženami a postupne u oboch pohlaví tento trend klesá.

V poslednej fáze, v rámci socioekonomických rozložení, je tiež zaujímavé, že s fajčením prestávajú ľudia s vyšším vzdelaním či vyšším ekonomickým postavením. Fajčenie zostáva doménou nižších socioekonomických skupín. Keď sa pozrieme na situáciu u nás, viac fajčia napríklad tí, ktorí sú nezamestnaní.

Podľa informácií sú najväčšími fajčiarmi Európania. Dokonca ide o ľudí, ktorí sú orientovaní viac na východ ako na západ. Súvisí to s vyspelosťou krajín?

Súvisí to práve s tou evolúciou, ktorú som spomínal. V USA, v Kanade či v Británii je tradícia fajčenia najdlhšia. Tam to začalo a odtiaľ to kedysi prišlo aj k nám ako novinka. Ďalšia vec, ktorá s ústupom súvisí, sú aj programy na prevenciu chronických chorôb, ktoré fajčenie spôsobuje. Tieto spomínané programy sa začali vykonávať skôr v západných krajinách.

Príkladom je Fínsko, ktoré už po druhej svetovej vojne zaznamenalo veľký nárast kardiovaskulárnych úmrtí. Preto začali robiť programy, akým bol napríklad projekt Severnej Karélie. Spustili ho v 60. rokoch minulého storočia a mal za úlohu, okrem iného, aj kontrolu tabaku a boli v ňom zahrnuté aj opatrenia na to, aby sa nefajčilo.

Aj vďaka tomuto projektu začal vo Fínsku klesať výskyt kardiovaskulárnych chorôb. V súčasnosti patrí Fínsko, ale aj všetky škandinávske krajiny, medzi krajiny s najnižším percentom fajčiarov na svete. Podobne ako na severe Európy, aj v iných západných krajinách sa začala robiť podobná osveta, zatiaľ čo u nás to tak rozšírené nebolo.

V súčasnosti aj Slovensko upozorňuje na ochorenia, ktoré vznikajú práve kvôli užívaniu tabakových výrobkov. Prečo sme sa nevydali touto cestou už skôr?

V minulosti sme boli viac zameraní na infekčné choroby. Po druhej svetovej vojne sa na našom území urobil obrovský kus práce, čo sa týka už spomínaných infekčných chorôb. Prevencia chronických chorôb nebola dostatočne stredobodom záujmu.

Ďalším problémom bolo, že pred rokom 1989 hrala dôležitú úlohu aj politika. V tej dobe nebolo ľahké hovoriť o tom, že nám tu vyrastá nejaký problém a už vôbec sa nemohlo hovoriť o tom, aby sme robili prevenciu napríklad podľa fínskeho či kanadského vzoru. Samozrejme, vtedy bolo nemysliteľné niečo takéto povedať, pretože naším vzorom bol bývalý Sovietsky zväz, kde bola v tomto smere situácia ďaleko horšia ako u nás.

Rád by som poukázal na to, že sme v tej dobe mali naozaj dobrých epidemiológov, ako aj preventívne lekárstvo bolo na veľmi dobrej úrovni, a to bol práve ten paradox. Epidemiológovia si všimli, že sa niečo deje a dokonca vznikol aj program sledovania kardiovaskulárnych a onkologických ochorení. Zistili sa kvalitné údaje, ktoré by sa dali porovnať s veľkými zahraničnými projektami, len sa to, bohužiaľ, v praxi neuplatnilo.

Ako je teda na tom Slovensko teraz?

Posledný údaj WHO hovorí o tom, že u nás fajčí celkovo 26 % ľudí. Patríme ku krajinám s pomerne vysokým výskytom, ale nie je to také zlé, ako vo východoeurópskych krajinách.

Koho môžeme z hľadiska terminológie označiť za aktívneho fajčiara?

Začal by som s termínom pasívny fajčiar. To je človek, ktorý priamo neužíva tabakový výrobok, ale je vystavený dymu, ktorý vznikol z fajčenia iných osôb. Z toho vyplýva, že aktívny fajčiar je ten, ktorý sám, z vlastnej iniciatívy, užíva tabakové výrobky.

Pri aktívnych fajčiaroch je však dôležité rozlišovať intenzitu fajčenia. Do základného delenia spadajú denní a príležitostní fajčiari. Za denného fajčiara považujeme človeka, ktorý vyfajčí aspoň jednu cigaretu za deň. Delenie je však rôzne, inak sa to posudzuje u dospelých a inak u detí a adolescentov.

Pozrime sa teda aj na deti. Aké kritéria používate pri nich?

Keď hodnotíme fajčenie u detí, používame miernejšie kritériá. U adolescentov používame ako termín mesačné fajčenie. To znamená, že do tejto skupiny patrí jedinec, ktorý fajčil aspoň raz za posledných 30 dní. Všeobecne sa títo fajčiari považujú za príležitostných, ale keď robíme prieskumy medzi neplnoletými, tieto kritériá lepšie odrážajú realitu a sú vhodnejšie ako východisko pre prevenciu.

Samozrejme, aj u detí rozlišujeme denných, týždenných a mesačných fajčiarov, avšak v tejto vekovej skupine kritérium denných fajčiarov nie je celkom vhodné, vzhľadom na to, že pomerne malá časť detí fajčí každý deň. Ide o veľmi malé percento, takže keby sme do prieskumov dali len tento ukazovateľ, málo by sme sa z neho dozvedeli, preto sú tam tie kritériá a kategórie širšie rozvedené.

Koľko človek nemá fajčiť, aby sa nepovažoval ani za príležitostného fajčiara?

Za ex fajčiara môžeme považovať človeka, ktorý aspoň rok nefajčil.

Ako sa prejavuje závislosť od tabakových výrobkov?

Väzba na užívanie tabakových výrobkov má tri roviny: psychologickú, sociálnu a farmakologickú, čo znamená už priamu závislosť na nikotíne.

Psychologická rovina priamo súvisí s činnosťou fajčenia. Spája sa napríklad s dobrým pocitom, ktorý ma fajčiar po tom, ako si uvarí kávu a popri tom si slastne zapáli. Psychologický aspekt sa spája aj s tým, že ľudia fajčia vtedy, keď sú vystresovaní a potrebujú sa upokojiť. Každý fajčiar by vedel o tomto rozprávať.

Čo sa týka tej sociálnej roviny, ide o to, že keď sa pozrieme na vývoj fajčenia, málokto začal s fajčením sám od seba. Väčšinou ide o vplyvy z okolia. Na fajčenie má vplyv spoločenský aspekt, dokonca si dovolím tvrdiť, že fajčenie je sociálny mediátor.

Takže fajčenie nie je len o samotnom akte?

Všetci sme už zažili, že sa stretla, povedzme, rodina pri určitej udalosti a fajčiari si „odskočili na jednu.“ Obyčajne sa vždy tie najväčšie témy a klebety rozoberajú práve pri cigarete. V takýchto situáciách sa nefajčiari môžu cítiť odstrihnutí z centra diania. Fajčenie má sociálnu funkciu veľmi silnú a napríklad aj alkohol funguje ako významný sociálny mediátor.

Kedy sa človek stáva závislým?

Človek sa stáva závislým, keď začne prevažovať farmakologická závislosť, čo znamená, že jedinec začne pociťovať túžbu po nikotíne. Prvý znak závislosti je, keď má človek zrazu problém prestať užívať svoju drogu. Závislým sa stáva fajčiar vtedy, keď začne cigaretu vyhľadávať, pretože ju potrebuje.

Často nedokáže normálne fungovať bez toho, aby si zapálil. Títo ľudia môžu byť nervózni, trpieť nespavosťou, môže cítiť neodolateľnú chuť na cigaretu, čo sú jedny z hlavných príznakov, ktoré nazývame aj abstinenčné.

Ako prestať?

Tak, ako človek s fajčením začal, musí aj prestať. Súvisia s tým sociálne, psychologické a farmakologické väzby, ktoré som spomínal. Je potrebné ich prerušiť, čo môže byť, najmä pri tých sociálnych, veľmi náročné. Ideálne je, keď sa celá skupina priateľov rozhodne prestať fajčiť a navzájom sa podporia. Ak sa rozhodne skoncovať s fajčením len jeden, môže mať pocit odvrhnutia a ľahko sa vráti do starých koľají, aby ho ostatní z partie nevynechávali.

Podobne, je dôležité v rámci psychologických väzieb identifikovať situácie a okolnosti, ktoré spúšťajú chuť na cigaretu. Následne treba hľadať spôsoby, ako sa im vyhnúť, resp. ich prekonať, prípadne nájsť alternatívy.

Pokiaľ však ide o závislosť na nikotíne, tak je veľmi ťažké prekonať abstinenčné príznaky. Existujú však spôsoby, ako proti nim bojovať. Jednou z možností je aj tzv. nikotínová náhradná liečba, ktorou možno potlačiť abstinenčné príznaky. Avšak, pozor, pretože tieto lieky neodstraňujú chuť na cigaretu, len tlmia nepríjemné príznaky. Na začiatku je veľmi dôležité uvedomiť si, ktorá väzba u jedinca pretrváva a podľa toho potom postupovať.

Dá sa prestať zo dňa na deň bez toho, aby mal človek sprievodné nežiaduce príznaky?

Existuje veľa bývalých fajčiarov, ktorí prestali bez toho, aby sa na to špeciálne pripravovali. Jednoducho sa jedného dňa zobudili a rozhodli sa, že s tým skoncujú a odvtedy nefajčili ani raz.

Od čoho to závisí? Znamená to, že ľudia bez abstinenčných príznakov neboli závislí na nikotíne?

Vo väčšine prípadov to závisí od osobnosti alebo mimoriadne silnej motivácie. Existuje veľa denných fajčiarov, ktorí boli závislí na nikotíne, no vďaka motivácii prestali.

Nie je to nebezpečné? Len tak odrazu prestať s fajčením?

Nie. Je to len nepríjemné.

Aké sú zdravotné následky fajčenia?

V prvom rade negatívne vplýva na respiračný systém. Ide o orgány, ktoré prichádzajú do priameho kontaktu s fajčením. Existujú ochorenia, ktoré sú s ním výlučne späté. V Európe je to chronická obštrukčná choroba pľúc, ktorá je vo väčšine prípadov viazaná práve s fajčením. Do zoznamu však patrí aj rakovina pľúc. U fajčiara je až 16-krát vyššie riziko, že dostane rakovinu pľúc.

Fajčenie však vplýva aj na ostatné orgány. Mnoho ľudí prehliada, že najčastejším dôsledkom fajčenia sú kardiovaskulárne choroby a nie dýchacie. Ľudia, ktorí fajčia, majú 3-krát väčšiu pravdepodobnosť, že dostanú infarkt myokardu.

Ide o to, že výskyt rakoviny pľúc nie je vo svete taký rozšírený ako kardiovaskulárne choroby. Keď malé číslo vynásobíme šestnástimi, tak stále bude malé. Ale keď je už prvotné číslo vysoké, ako to je pri kardiovaskulárnych chorobách, stačí, že ho vynásobíme tromi a výsledok bude ďaleko vyšší. Z toho vyplýva, prečo sú práve kardiovaskulárne ochorenia, resp. ischemická choroba srdca najčastejším dôsledkom fajčenia.

Užívanie tabaku prostredníctvom vodných fajok je na Slovensku čím ďalej, tým väčším fenoménom. Vieme zo získaných dát zistiť, či ich fajčia aj ľudia, ktorí napríklad nikdy nefajčili cigarety alebo tí, ktorí ich vyslovene neznášajú?

Áno, je to tak a to je najväčší problém. Pri poslednom prieskume z roku 2016 sme zistili, že 7,4 % adolescentov fajčí vodné fajky aspoň raz do mesiaca. Ide o to, že v mnohých prípadoch je vodná fajka prvým spôsobom, ako sa zoznámia s tabakom. Adolescenti sú v tomto prípade prvoužívatelia a vodné fajky sú nástroj, ktorý im „otvorí dvere“ do tabakového sveta.

A ako sú na tom v dnešnej dobe adolescenti s cigaretami? Stúpa ich nárast práve vďaka vodným fajkám?

V súčasnosti u adolescentných detí klesá užívanie tabaku, pretože ako som spomenul na začiatku, nie je to už „in“. Zaujímavé však je, že zatiaľ, čo v minulosti boli hlavnou formou užívania priemyselne vyrábané cigarety, dnes ich dobiehajú exotické formy tabaku. Spomedzi nich sú práve vodné fajky častým fenoménom.

Akú osvetu treba robiť pre mladých ľudí, aby nezačali s fajčením? Zastrašovanie smrťou už vraj v súčasnosti nie je účinné.

Podľa môjho názoru to nikdy ani nepomáhalo. Efekty fajčenia sa dostavujú po mnohých rokoch. Práve v tom spočíva jeho zákernosť, akútne nepociťujeme následky. Fajčenie začne škodiť po 20 rokoch a s niečím takým nemôžete dieťa osloviť. 15-ročnému školákovi nevysvetlíte, čo bude o 20 rokov.

Je potrebné apelovať na to, že fajčenie prestáva byť trendom a normálne je nefajčiť. Tiež hovoríme o tom, že k sexepílu nepatria cigarety a že je nechutné, keď dievčaťu smrdí pri bozkávaní z úst, pretože to pokazí celú romantiku. To isté, samozrejme, platí aj u chlapcov. Keď som chodieval na besedy s deťmi, nehovoril som im o zdravotných následkoch, skôr som im objasňoval estetickú a kozmetickú stránku veci.

V súčasnosti idú do popredia Iqos cigarety. Ide podľa vás o tzv. menšie zlo alebo je to práve naopak?

Pokiaľ človek po rokoch fajčenia a neschopnosti prestať, prejde na takéto formy užívania tabaku, ide o zdravšiu alternatívu. Problém, ktorý súvisí s Iqos cigaretami, je, že v súčasnosti máme len údaje o krátkodobých účinkoch. Elektronické cigarety ani Iqos nie sú na trhu veľmi dlho. Teraz nemôžeme hovoriť o ich účinkoch na zdravie a ani o tom, čo spôsobia fajčiarom za 20 rokov.

Elektrické cigarety tiež využívajú látky, ktoré aromatizujú výpary. Ide o látky, ktoré sú síce schválené a využívajú sa v potravinárstve, avšak nemáme dostatočné informácie o tom, ako tieto látky reagujú s vysokými teplotami, keď sú zohriate napríklad na 200 stupňov. Ďalej nie je jasné, ako navzájom pri vysokej teplote interagujú.

Čo sa týka výskumu, tak u klasických cigariet je účinok na zdravie pomerne jednotný. Ide o to, že zdravotné účinky fajčenia sú veľmi podobné bez ohľadu na značku cigarety.

U elektronických cigariet je to však iné, pretože zloženie sa od výrobcu k výrobcovi mení, a tým pádom môžeme očakávať aj odlišné efekty na zdravie. Čo platí u jednej značky, nemusí platiť u druhej.  Toto sú veci, ktoré nám zatiaľ nie sú jasné. Nie je to rozhodne úplne nevinné užívanie.

Pozri aj:

Fajčenie vážne neškodí iba nášmu fyzickému zdraviu. Nová štúdia ukazuje desivý vplyv na psychiku