Koniec starého roka a začiatok nového je väčšinou obdobím, kedy prehodnocujeme svoje životy. Hodnotíme nielen to, čo sa deje bezprostredne nám, ale aj to, čo sa deje so svetom. To, že je čas na vyhodnotenie si povedala aj NASA a takto vyzeral rok 2019 v jej podaní.

Padali rekordy

Existuje mnoho spôsobov ako hodnotiť rok. Ak sme rok 2019 prežívali len deň za dňom, týždeň po týždni, môže sa zdať, že sa neudialo nič špeciálne. Ak sa však pozriete na to, ako v priebehu roka 2019 pokročili klimatické zmeny, uvidíte, koľko rekordov bolo vlastne pokorených.

Ako uvádza portál Science Alert, NASA upriamila pozornosť na to, že situácia týkajúca sa klímy sa v roku 2019 vôbec nezlepšila, ba práve naopak. Údaje, ktoré boli priebežne zhromažďované z 20 000 meteorologických a z výskumných staníc na Antarktíde poukazujú na to, že rok 2019 bol druhým najhorúcejším rokom, aký bol kedy zaznamenaný. Teplejší rok bol už len rok 2016.

Merania sa začali koncom 19. storočia a na základe nameraných hodnôt odborníci hovoria, že priemerná teplota na našej planéte stúpla od začiatkov merania približne o 1°C. Od roku 1960 je každé desaťročie teplejšie ako to predošlé a toto desaťročie je jednoznačne čerešničkou na torte. Navyše, v priebehu piatich rokov padlo najviac teplotných rekordov za posledných 140 rokov. V analýze sa vyjadril aj Gavin Schmidt z Goddardovho inštitútu, ktorý hovorí, že aj keď sa zdá, že oteplenie o približne 1,1°C sa zdá byť nevýrazné, ide o skutočne závažný problém, ktorý sa zrejme tak skoro vyriešiť nepodarí.

Situácia sa už roky nezlepšuje

Neustále otepľovanie poukazuje na to, že situácia sa nezlepšuje, ale problém pretrváva a aj to je dôkazom toho, že to nie je len náhly výkyv či krátkodobá zmena počasia. Ide o dlhodobý trend spôsobený najmä hromadením skleníkových plynov v atmosfére. Aj keď je toto hodnotenie smutné, vedcov neprekvapuje. Každoročne totiž do atmosféry vypúšťame obrovské množstvá skleníkových plynov a od roku 1750 toto množstvo vzrástlo o závratných 46 percent.

Samozrejme, otepľovanie má neblahé následky. Čím rýchlejšie sa zvyšuje teplota, tým rýchlejšie sa topí ľad, a to najmä v arktických oblastiach. V Grónsku sa napríklad ľad roztápa sedemkrát rýchlejšie, ako sa topil v roku 1990 a počas posledného leta sa roztopilo až 90 percent povrchu ľadovej pokrývky.

Lepšie na tom nie sú ani oceány, aj tie sa otepľujú príliš rýchlo, čo má za následok ich dvíhajúcu sa hladinu. NASA hovorí, že od roku 1880 sa hladina oceánov dvihla o 20 centimetrov, pričom niektoré oblasti sú na tom ešte horšie. Utrpeli nielen oceány, ale aj súš. V požiaroch sa ocitlo 17 miliónov hektárov zeme a zahynuli miliardy živočíchov.

Odborníci dodávajú, že aj keď je stav kritický a už sa to viac nedá popierať, ešte stále môžeme niečo zmeniť a urobiť všetko pre to, aby sme následky svojich doterajších činov zmiernili. Prvým krokom je redukovať karbónové emisie. Ak však budeme takto pokračovať aj naďalej, každým rokom budeme lámať viac rekordov, ktoré však nikomu radosť neurobia.

Pozri aj:

Austrálske požiare posúvajú svet k bodu, odkiaľ niet návratu. Spôsobia pätinu nárastu oxidu uhličitého v…

Science Alert