Ilu: Climate Reanalyzer

Svet sa mení na púšť. Aj tak by sa dalo v pre­ne­se­nom vý­zname po­ve­dať.

Ide však o ex­trémne pri­rov­na­nie. Prav­dou je však, že naša Zem sa na­ozaj po­maly ohrieva. Ve­rej­nosť o tom nemá ani len tu­še­nia. Me­te­oro­ló­go­via sa však za­čí­najú mierne obá­vať. Tep­loty to­tiž v mi­nu­lom týždni do­siahli re­kordné hod­noty.

Článok pokračuje pod videom ↓

Uká­zalo sa, že mnohé miesta na Zemi boli vy­sta­vené ex­trém­nym tep­lo­tám. Tie pa­dali v Se­ver­nej Ame­rike, ob­lasti Stred­ného vý­chodu a v Zá­pad­nej Ázii. Me­te­oro­lóg Nick Humph­rey z Neb­rasky si­tu­áciu po­zorne sle­duje. „Je to ne­sku­točné a je to sku­točne je­den z na­jin­ten­zív­nej­ších tep­lot­ných úka­zov, ktoré som do­te­raz na se­vere vi­del,“ po­ve­dal.

Foto: Pixabay

Presné údaje zís­kal vďaka plat­forme Cli­mate Re­a­na­ly­zer vy­vi­nu­tou na uni­ver­zite v Maine. Táto slúži na vi­zu­ali­zá­ciu, kli­ma­tic­kých zmien. Po­sky­tuje pred­po­veď po­ča­sia na 10 dní do­predu a ukladá his­tó­riu, takže zá­u­jemca o vý­voj po­ča­sia sa môže po­zrieť do mi­nu­losti a po­rov­nať vý­voj tep­lôt. Uká­zalo sa, že pa­dali po­riadne tep­lotné re­kordy. Pre­nesme sa na­prí­klad do Škót­ska, kde tep­lota vy­stú­pila na 33,2°C a pre­ko­nala tak re­kord z roku 2003, kedy do­siahla 32,9°C.

Climate Reanalyzer

Mesto Glas­gow bolo na tom po­dobne. Tep­lota tu vy­stú­pila na 31,9°C. Pred­chá­dza­júci re­kord 31,1°C bol z roku 1950. V Ír­sku pa­dali tak­tiež tep­lotné re­kordy. Tep­lota tu do­siahla 29,5°C. V ka­nade tep­lota vy­stú­pila na 36,6°C. V meste Den­ver v štáte Co­lo­rado to bolo až 40 °C. Rus­kom v sú­čas­nosti tak­tiež pre­chá­dza vlna tep­lého vzdu­chu.

Humph­rey sa obáva zvy­šu­jú­cej sa tep­loty na dvoch mies­tach na Si­bíri. Tu bol ná­rast tep­lôt na­ozaj ex­trémny. Jed­nalo sa o vzo­stup o viac ako 20 stup­ňov v po­rov­naní s bež­nými tep­lo­tami. Tep­lota to­tiž pre­siahla 30 °C. Na zá­klade tejto si­tu­ácie od­ha­duje, že tep­loty na týchto mies­tach čo­skoro vy­stú­pia na 32-35 °C. Tep­lota spô­sobí roz­tá­pa­nie sa ľadu a viac vody po­hltí viac sl­neč­ného žia­re­nia. Toto pris­peje k ešte rých­lej­šiemu roz­púš­ťa­niu sa ľa­dov­cov. Laik si tieto zmeny ne­všimne, ale za opo­nou sa dejú veci, ktoré môžu mať v bu­dúc­nosti do­pad na celý svet.

dailymail.co.uk
Uložiť článok

Najnovšie články