Vedeli ste, že každoročne vyprodukujeme približne 300 miliónov ton plastového odpadu? To je takmer toľko, koľko vážia všetci ľudia na Zemi. Väčšinu z toho tvoria jednorazové plastové výrobky, ktoré sa pre mnohých z nás stali neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života.

Fľaše na vodu, šampóny či mlieko. Výdajné nádoby v reštauráciách a to-go poháre na nápoje. Plastové tašky, vrecká do mrazničky, fólie na balenie potravín, vrecká na zemiakové lupienky. Jednorazové podnosy, nádoby, príbory, taniere alebo masky na tvár. Uzávery fliaš, slamky a ochranné obaly. Plasty sú skrátka všade okolo nás. Mnohí tieto výrobky používajú každý deň bez toho, aby sa zamysleli nad tým, kde tieto jednorazové plasty skončia.

Od zvládnuteľnosti po vážny problém za rekordných 20 rokov

Od 50. do 70.rokov 20. storočia bolo vyprodukované zvládnuteľné množstvo plastov. Portál unep.org uvádza, že v priebehu nasledujúcich dvadsiatich rokov, teda do roku 1990, sa množstvo plastového odpadu strojnásobilo. Začiatkom nového milénia bol už nárast plastovej produkcie taký veľký ako jej súčet za posledných 40 rokov.

Niet sa čo čudovať. Až polovica vyrobeného plastu je navrhnutá len na jedno použitie, po ktorom sa vyhodí. Štatistiky uvádzajú, že v súčasnosti sa na svete každú minútu nakúpi jeden milión plastových fliaš s vodou na pitie. Na celom svete sa použije 5 biliónov jednorazových plastových tašiek ročne. Práve jednorazovosť veľmi výrazne prispela k zamoreniu našej planéty nebezpečnými plastmi. Nie je to len klišé fráza, ale skutočne obrovský globálny problém.

Rozvoj negatívnych trendov v oblasti výroby plastov

Vedci odhadujú, že od začiatku 50. rokov sme vyrobili viac ako 8,3 miliardy ton plastov. Miera ich výroby narástla rýchlejšie ako výroba akéhokoľvek iného materiálu. Približne 60 % z nich však skončilo na skládke alebo v prírodnom prostredí.

Kvantita vyrobeného plastu však nie je jediným negatívnym trendom, ktorý priniesli 50. a všetky nasledujúce desaťročia. Práve v tomto období sa objavujú aj ďalšie znepokojujúce zmeny.

Azda najväčšou zmenou je už spomínaný posun od výroby odolných plastov k plastom, ktoré sú určené na vyhodenie po jednom použití. Navyše, viac ako 99 % plastov sa vyrába z chemikálií pochádzajúcich z ropy, zemného plynu a uhlia. Všetky sú to neobnoviteľné prírodné zdroje.

Čo sa stane, ak budú súčasné trendy pokračovať? Do roku 2050 by tento priemysel mohol predstavovať až 20 % celkovej svetovej spotreby ropy.

Potrebujeme spomaliť výrobu plastu a efektívnejšie ho likvidovať

Problémom je aj recyklácia plastového odpadu. Výskum odhalil, že len 9 % všetkých vyrobených plastových odpadov bolo recyklovaných a asi 12 % sa spálilo. Čo sa teda stalo so zvyšnými 79 %? Nahromadil sa na oficiálnych skládkach odpadov. Alebo, čo je omnoho horšie, na tých neoficiálnych v prírodnom prostredí.

Jedným z riešení tejto „plastovej krízy“ je spomaliť tok plastu pri jeho zdroji. Je to teda jasné – musíme vyrábať menej plastov. Zároveň ale musíme zlepšiť aj spôsob nakladania s plastovým odpadom, aby nekončil v životnom prostredí.

Najčastejším druhom plastového odpadu sú cigaretové ohorky

Ľudia fajčia alebo žujú tabak už tisícročia. V 18. storočí sa papierové cigarety spájali s cigarami, fajkami a šnupavým tabakom. Išlo o bežné formy konzumácie tabaku. Vynález stroja na valcovanie cigariet ale drasticky zvýšil ich výrobu a odštartoval masovú konzumáciu cigariet. Samozrejme bez filtra.

Dospelí Američania fajčili podľa prieskumu v roku 1900 v priemere 54 cigariet ročne. Do roku 1960 sa toto číslo vyšplhalo na viac ako 4 000. Potom sa však vplyvy fajčenia na zdravie začali pomaly vyjasňovať.

Aktuálne sa do životného prostredia vyhodí približne 18 miliárd cigaretových ohorkov denne. Väčšia časť cigarety sa pri fajčení rozpadne, no nie všetko sa spáli. Iba tretina z biliónov cigaretových filtrov alebo ohorkov sa dostane do odpadu. Ostatné dve tretiny končia pohodené na ulici alebo v prírode. Kým sa premenia na mikroplasty, vylúhujú sa z nich mnohé nebezpečné látky, vrátane nikotínu a ťažkých kovov.

Plasty putujú z hlbokých vnútrozemských oblastí do morí a oceánov

Tom Novotny, epidemiológ zo Štátnej univerzity v San Diegu, bol jedným z prvých ľudí, ktorí skúmali vplyv cigariet na životné prostredie. Jeho štúdia poukazuje na negatívny vplyv cigaretových ohorkov nielen na pitnú vodu, ale aj na morský život.

Plasty sa totiž rozkladajú na miniatúrne častice, nazývané mikroplasty, z ktorých sa uvoľňuje množstvo nebezpečných chemikálii. Tie vsiaknu do pôdy a spodných vôd. Navyše, rieky pretekajúce vnútrozemím so sebou prenášajú plastový odpad do morí. Odtiaľ ďalej putujú až do oceánov. Plasty, nech už boli vyhodené kdekoľvek, tak majú hlavný podiel na ich znečistení.

Každý rok skončí vo svetových oceánoch ohromujúcich 8 miliónov ton plastov. Veľa z nich pochádza zo svetových riek. Tie slúžia ako priame kanály odpadu zo svetových miest do morského prostredia. Štatistické údaje uvádzajú, že viac ako 90 % plastového odpadu, ktorý končí v oceánoch pochádza z týchto 10 riek:

1. Jang-c’-ťiang 1 469 481 ton
2. Indus 164 332 ton
3. Chuang Che (Žltá rieka) 124 249 ton
4. Hai 91 858 ton
5. Níl 84 792 ton
6. Ganga 72 845 ton
7. Ču-ťiang (Perlová rieka) 52 958 ton
8. Amur 38 267 ton
9. Niger 35 196 ton
10. Mekong 33 431 ton

Mikroplasty nikdy nezmiznú, sú aj v našom tele

Väčšina plastových predmetov nikdy úplne nezmizne. Sú stále menšie a menšie. Mnoho z týchto drobných plastových častíc prehltnú hospodárske zvieratá alebo ryby, ktoré si ich mýlia s potravou. Tak sa mikroplasty dostávajú aj do jedál na našich tanieroch. Našli sa tiež v pitnej vode po celom svete.

Či už v rieke, oceáne alebo na súši, plastový odpad môže v životnom prostredí pretrvávať stáročia. Vďačí za to vlastnostiam, vďaka ktorým sú plasty také užitočné – ich trvanlivosť a odolnosť voči degradácii. Údaje zo štúdie v časopise Science (2015) naznačujú, že ak budú súčasné trendy pokračovať, naše oceány by mohli do roku 2050 obsahovať viac plastov ako rýb.

Svet sa však prebúdza a vlády začínajú konať

Niet pochýb o tom, že globálny objem plastového odpadu neustále rastie. Mnohí z najväčších producentov odpadu nehospodária s odpadom efektívne.

Vlády proti nim môžu robiť množstvo preventívnych opatrení. Od organizovania kampaní na zvyšovanie povedomia verejnosti cez ponúkanie stimulov na recykláciu až po zavedenie poplatkov alebo dokonca úplný zákaz určitých produktov.

Desiatky národných a miestnych vlád po celom svete už prijali politiku na zníženie používania jednorazových plastov. Medzi nimi vyniká najmä Afrika ako kontinent, kde väčšina krajín prijala úplný zákaz výroby a používania plastových tašiek.

Pravdou však je, že všetci musíme urobiť viac. Existuje toľko vecí, ktoré môže urobiť aj jednotlivec. Požiadajte vašu obľúbenú reštauráciu, aby prestala používať plastové slamky. Kúpte si vlastný hrnček to-go na kávu a čaj. Vyvíjajte nátlak na miestne orgány, aby zlepšili spôsob nakladania s odpadom vo vašom meste. Zavedením týchto individuálnych a systémových zmien môže každý z nás prispieť k zlepšeniu kvality životného prostredia.

Pozri aj:

V oceánoch je len malá časť plastov, ktoré do nich vypúšťame. Vedci zistili, kde „zmizne“…