Ochrancovia Zeme a rôzni ekoaktivisti sa snažia o záchranu planéty všemožnými spôsobmi. Najmä ale volajú po zmene správania nás ostatných voči našej planéte. Zem sa ale podľa vedcov čoraz viac zelenie, čo pre laikov môže byť dobrým signálom, že sa naša planéta ozdravuje. Skutočnosť je ale o čosi desivejšia, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Aj keď sa to môže sprvu tak zdať, naša planéta na tom aj napriek všetkým zdanlivo pozitívnym správam nie je práve najlepšie. Dažďové pralesy nám miznú pred očami, rovnako tak aj zelených plôch z dôvodu ľudských potrieb ubúda, globálne otepľovanie spôsobuje extrémne výkyvy počasia, čo pociťujeme aj my na Slovensku každým rokom čoraz viac. Všetky tieto a mnohé ďalšie premenné prispievajú k postupnému koncu Zeme, či si to už chceme priznať, alebo nie.
Zem sa zelenie čoraz viac
No aj napriek všetkým negatívnym správam, vedci už v niekoľkých modeloch dospeli k jednoznačnému záveru – Zem sa zelenie čoraz viac, píše web Vox. Samozrejme, dôležité je uviesť, že vedci to nemyslia v tom ekologickom, ale doslovnom zmysle slova. Planéta Zem totiž mení svoju farbu z modrej na zelenú.
Môže za to najmä fakt, že zelené plochy vďaka ľudskej činnosti nielen ubúdajú, ale vo veľkom aj pribúdajú. Zeleň sa ale nezväčšuje len na súši, ale aj vo svetových oceánoch, čo, pochopiteľne, neznamená, že ide o dobrú vec. Dôvodom nemusí byť nič vážne, ale môže ísť aj o premnoženie mnohých inváznych rias a ďalší vodných rastlín, ktoré vplývajú na ekosystém celého sveta.
Viaceré vedecké štúdie na základe analýz satelitných záberov našej planéty zistili, že v posledných štyroch desaťročiach sa zvýšil rozsah zelenej vegetácie. Viac zelene ale, ako uvádza vo svojom článku magazín Vox, zodpovedá schopnosti planéty absorbovať oxid uhličitý. Navyše, čím viac listov, tým viac je potrebnej fotosyntézy, teda chemickej reakcie, ktorá pohlcuje CO2. To je, samozrejme, dobré, pretože viac zelene predsa chcú všetci.
Tu sa ale dostávame k tomu, že čoraz viac zelenajúca sa Zem nie je znakom toho, že lesy a ďalšie ekosystémy znovu rastú samy od seba, ale že ľudia menia životné prostredie v príliš veľkom meradla a často s hroznými následkami.
Zlý oxid uhličitý
Zem sa tak zelená viac, presne ako ste mohli predpokladať, v dôsledku znečistenia ovzdušia. Oxid uhličitý je totiž aj výborným hnojivom, ktoré sa vo veľkom využíva v domácnostiach, ale aj v poľnohospodárskom priemysle, keďže rastliny vďaka nemu dokážu rásť rýchlejšie. A keď sa niečo také deje na celom svete, má to neblahé následky. Len v posledných dvoch desaťročiach ľudstvo celosvetovo zvýšilo obsah CO2 vo vzduchu o približne 50 %. A práve to je ten problém.
Ľudstvo totiž „nové“ zelené plochy vytvára neprirodzeným spôsobom, čo má za následok ďalšie katastrofy. Pôvodné ekosystémy sú nahrádzané priemyselnými farmami a aby ich priemysel dokázal udržať pri živote, musí spotrebovať veľké množstvo vody a chemikálií (hnojív a pesticídov), ktoré škodia nielen ľuďom, ale aj ekosystému samotnému.
Dôležité je tiež uvedomiť si, že aj keď niektoré krajiny vysádzajú veľké množstvo stromov, napríklad taká Čína, ale aj India sú v tomto rekordmani, sústredia sa len na jeden, či dva druhy. Takéto lesy tak pociťujú nedostatok potrebnej biodiverzity a po rokoch odumierajú. Také kroky sú potom prakticky zbytočné, ak sa nerobia poriadne.
Ako Zem zachránime?
Aj keď sa teda môže zdať, že ľudstvo pomáha k zelenšej planéte, v skutočnosti jej škodí. Ak chceme Zem naozaj zachrániť, musíme prírodu nechať, nech si poradí sama a nie jej umelo dopomáhať, pretože jej tým ešte viac škodíme – napríklad zmenou atmosféry v dôsledku snahy o pestovanie väčšieho množstva plodín.
Nahlásiť chybu v článku