Také slová adresuje 16-ročná aktivistka zo švajčiarskeho Davosu. „Chcem, aby ste panikárili,“ pokračuje zapálené dievča, ktoré má v celej problematike klimatických zmien jasnejšie, ako niektorí odborníci. Od nezvratnej škody nás delí len 12 rokov. Do tejto doby je nutné učiniť v našej spoločnosti zásadné zmeny, z ktorých najdôležitejšia je znížiť únik skleníkových plynov aspoň o 50%.
16-ročná Greta Thunberg prehovorila k lídrom svetových krajín, no aj k obyčajným ľuďom. Jasne hovorí o viac než pravdepodobných rizikách a strachu o svoju budúcnosť. „Aby mala Parížska dohoda zmysel, je dôležité, aby sme k týmto zmenám pristupovali spravodlivo.“ V tomto boji ťaháme všetci za ten istý koniec.
Peniaze pred životom
Greta ďalej upozorňuje, že na miestach ako je jej rodný Davos, ľudia radi rozprávajú svoje príbehy o úspechu. To, čo považujú za úspech, má však vždy materiálnu hodnotu. A nie je to len Davos, ktorého sa problém týka. To isté platí o New Yorku, Tokiu, Londýne či Bratislave. Podľa Grety sme však ako druh ešte stále nezlyhali. A to z jednoduchého dôvodu.
Katastrofu, ktorú máme na krku, môžeme ešte zvrátiť. „Čelíme katastrofe, ktorú nie je možné opísať. Ktorá zasiahne enormné množstvo ľudí.“ Jediné čo musíme spraviť, je zastaviť emisie skleníkových plynov. „Buď to spravíme alebo nie,“ pokračuje Greta. „Ľudia hovoria, že nič v živote nie je biele alebo čierne. Ale to je lož. Veľmi nebezpečná lož.“
Konať treba okamžite
Buď sa rozhodneme pokračovať, ako civilizácia alebo nie. Buď prelomíme nezvratnú katastrofu, ktorá nad nami visí alebo nie. Buď sa môžeme chopiť činu a zachovať našu planétu pre budúce generácie, alebo môžeme pokračovať s tým čo robíme a zlyhať, tak ako zakaždým. „Je to len na mne a na vás.“ Aktuálne zažívame historický moment, kedy osud planéty leží doslova v našich rukách.
„Čím väčšia je vaša uhlíková stopa, tým vyššia je vaša morálna povinnosť. Čím väčšia je vaša uhlíková podrážka, tým väčšia je vaša zodpovednosť.“ Greta na záver dáva do kontextu známu frázu: „Robíme to pre mladých ľudí. Aby sme im dali nádej.“ Na to však tiež reaguje veľmi rázne a svojsky, no v skutočnosti môže ísť príkladom každému jednému z nás.
„Ja o vašu nádej nestojím. Nechcem, aby ste mali nádej. Chcem, aby ste panikárili. Chcem, aby ste cítili strach, ktorý cítim aj ja každý jeden deň. A potom chcem, aby ste začali konať. Chcem, aby ste konali tak, akoby bol váš dom v plameňoch. Pretože je.“
theguardian.com
Nahlásiť chybu v článku