Rok 2019 sa pomaly, ale isto blíži ku svojmu koncu. Z pohľadu bežného človeka je na to možno ešte skoro, ale pre obrovské vesmírne agentúry to tak rozhodne nie je. Prichádza ďalšia dekáda a spolu s ňou aj odvážne vyhliadky do budúcnosti vesmírneho bádania. Len pred nedávnom si svet pripomenul 50. výročie pristátia človeka na Mesiaci. Čaká nás podobný míľnik aj v nasledujúcich rokoch?
Mars, Mesiac, komerčné lety, znovupoužiteľné vesmírne rakety, pátranie po známkach mimozemského života a skúmanie hlbokého vesmíru. Aj takto v skratke by sa dalo opísať to, čo nás v najbližších rokoch čaká v oblasti vesmírneho výskumu. Už posledné roky naznačujú, že ľudstvo čakajú ďalšie vesmírne preteky a vo svojej podstate už začali.
Vesmírne agentúry sa prebiehajú v dobývaní Marsu, ale záujem sa po piatich desaťročiach obracia opäť aj na Mesiac. Súkromné vesmírne spoločnosti zase bojujú o to, ktorá z nich ako prvá ponúkne vesmír turistom. Aké dôležité misie a míľniky nás teda v najbližších 10 rokoch čakajú? Pozreli sme sa na plány najznámejších vesmírnych spoločností.
Hľadanie života na Európe (NASA)
O Jupiterovom mesiaci Európa už dlho vieme, že je jedným z najdieálnejších miest na existenciu mimozemského života v našej slnečnej sústave. Na Európe sa nachádza podpovrchový oceán, ohrievaný slapovými javmi Jupitera a ľadovou prikrývkou chránený pred jeho silnou radiáciou. Podľa mnohých vedcov by tu mohol existovať život podobný tomu v hlbokomorských priekopách Zeme. Rozlúsknuť túto záhadu chce NASA, ktorá len pred niekoľkými dňami oznámila, že na Európu vyšle svoju sondu. Misia Europa Clipper by mala odštartovať v lete 2023 a priniesť by mohla doposiaľ najvzrušujúcejší poznatok vo vesmírnom bádaní.
Hľadanie známok života na Marse (ESA & Roskosmos)
Spolupráca Európskej vesmírnej agentúry a ruského Roskosmosu na misii ExoMars má dve fázy. Pri tej prvej v roku 2016 bola vypustená orbitálna sonda TGO spoločne s pristávacím modulom Schiaparelli, ktorý ale nakoniec havaroval.
Už budúci rok je ale naplánovaná druhá a zaujímavejšia polovica misie. ESA a Roskosmos chcú s pomocou roveru vyvŕtať do povrchu Marsu dva metre hlbokú dieru, odobrať z nej vzorky a pátrať po známkach organických zlúčenín. Vedci totiž predpokladajú, že na Marse mohol byť v dávnej minulosti život. A ak tam naozaj bol, potom v marťanskej pôde po sebe určite zanechal známky, ktoré my ľudia dokážeme odhaliť.
Z Mesiaca na Mars (NASA)
Azda najambicióznejším vesmírnym projektom nasledujúceho desaťročia je návrat Američanov na povrch Mesiaca. V marci tohto roku plán dostať človeka späť na prirodzený satelit Zeme do roku 2024 oznámil v mene Trumpovho úradu viceprezident Mike Pence. V tejto misii NASA však nejde len o zopakovanie pristátia spred 50 rokov a návrat na Mesiac. Americká vesmírna agentúra chce na Mesiaci zostať, vybudovať tu niečo, čomu by sme mohli hovoriť prestupná stanica a posunúť tak hranice ľudského dosahu do vzdialenejších častí vesmíru. Ďalším cieľom je totiž Mars. A Mesiac bude prvou zastávkou k prvému pristátiu človeka na inej planéte našej slnečnej sústavy.
Stanica na Mesiaci (CNSA)
Budovať vesmírnu infraštruktúru na Mesiaci neplánujú v najbližších rokoch len Spojené štáty americké. Rovnaké plány ako NASA má aj čínska vesmírna agentúra CNSA. Jej riaditeľ Zhang Kejian sa na jar tohto roku vyjadril, že Čína chce na južnom póle Mesiaca postaviť základňu (či stanicu, ak chcete) v najbližšom desaťročí.
Na rovnakom mieste, mimochodom, plánuje pristáť aj americká posádka. Potreba budovania vesmírnej infraštruktúry vyplýva najmä z faktu, že Medzinárodná vesmírna stanica ISS má ukončiť svoju činnosť práve v roku 2024. Medzi svetovými mocnosťami tak začínajú celkom nové vesmírne preteky. Aj teraz ide o Mesiac, namiesto pristátia sú však finálne ciele ďaleko odvážnejšie.
Vesmír ako turistická destinácia
S najväčšou pravdepodobnosťou sa tomu v najbližších rokoch nevyhneme. Do zoznamu cestovateľských destinácií zrejme čoskoro pribudne aj vesmír. Už nejaký čas to avizujú súkromné spoločnosti SpaceX, Blue Origin, Virgin, ale napríklad aj NASA, či ruský Roskosmos.
Práve ruská vesmírna agentúra chcela so súkromnými výletmi začať už tento rok. Nakoniec sa termín zrejme odkladá na rok 2021 a ich cieľom má byť dosluhujúca Medzinárodná vesmírna stanica. Prvý komerčný let má už naplánovaný aj spoločnosť SpaceX. Japonského miliardára menom Yusaku Maezawa zoberie na okružnú jazdu okolo Mesiaca.
Kolonizácia Marsu (SpaceX)
Bude SpaceX budúcnosťou ľudského osídľovania iných vesmírnych telies? Rozhodne o tom zrejme najbližšie desaťročie. Elon Musk už pred rokmi avizoval, že chce na povrch Marsu poslať prvého človeka v polovici 20. rokov 21. storočia. Od predstavenia prvotnej chronológie marťanskej misie spoločnosti SpaceX však už nejaký čas uplynul a to, či bude pristátie na Marse nakoniec skutočnosťou zatiaľ zrejmé nie je. Spoločnosti SpaceX sa síce podarilo vyvinúť rakety, ktoré sa dokážu z vesmíru vrátiť, pristáť a je možné ich znovu použiť, čím mimoriadne znižujú cenu vesmírnych letov, no ku kolonizácii je ešte stále ďaleko. V plánoch SpaceX je ale napriek tomu v prvých rokoch novej dekády naplánovaný let dvoch zásobovacích rakiet k „červenej planéte“, ktoré majú priviezť zásoby pre ľudskú misiu. Či sa tá uskutoční tak, ako bolo naplánované, ukáže až rok 2024.
Indická vesmírna stanica (ISRO)
Na pomyselné vesmírne pieskovisko vstupuje po niekoľkých posledných úspešných misiách nový hráč. Je ním India a jej vesmírna agentúra ISRO, ktorá má na najbližšie roky vytýčených hneď niekoľko cieľov. Tie síce nemajú také rozmery ako iné, ktoré sú v tomto článku spomínané, no ukazujú na odhodlanosť a pripravenosť Indie prispieť svojou časťou k vesmírnemu výskumu.
Už na začiatku novej dekády chce do kozmu India poslať ľudskú posádku. V pláne má navyše vybudovať vlastnú malú vesmírnu stanicu, ktorú chce na obežnú dráhu poslať do roku 2030.
Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (NASA, ESA, CSA)
Keď v roku 1990 raketoplán Discovery vyniesol na obežnú dráhu Hubblov teleskop, hranice možností skúmania vzdialeného vesmíru sa pre ľudstvo posunuli takmer nepredstaviteľne. Po takmer troch desaťročiach nám už ale starý dobrý Hubble nestačí.
V marci 2021 je preto naplánované vypustenie vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba. Ide o infračervený vesmírny ďalekohľad, ktorého možnosti ďaleko presahujú pozorovania z pozemných staníc a svojimi vlastnosťami poľahky prekonáva aj Hubbov teleskop. Jeho hlavnou úlohou bude bádať v najvzdialenejších končinách vesmíru, hľadať svetlo z najstarších hviezd a galaxií, študovať ich vznik a vývoj, ako aj pátrať po vzdialenom mimozemskom živote. Vďaka tomuto ďalekohľadu sa v najbližších rokoch o vesmíre s veľkou pravdepodobnosťou dozvieme aj to, o čom sme nikdy ani len nesnívali.
Nahlásiť chybu v článku