Na bývalého irackého prezidenta a diktátora Saddáma Husajna nebude história spomínať v najlepšom. Zapríčinil smrť viac ako štvrť milióna ľudí a zničil Irak hospodársky, globálne aj ľudsky. Éra vládnutia tohto muža trvala desaťročia, rozpútal viacero vojenských konfliktov, či sa dokonca pričinil aj o obrovskú ekologickú katastrofu. Jeho život napokon ukončili vojaci jednej z krajín, ktorú z duše nenávidel. 

Problémy už v detstve

Celým menom Saddám Husajn Abd al-Madžíd al-Tikrítí sa narodil v roku 1937 v pastierskej rodine v dedine neďaleko mesta Tikrít. Svojho otca nikdy nepoznal, vyrastal s matkou a nevlastným otcom, ktorý sa však k nemu nesprával dobre. Preto ako chlapec ušiel k svojmu strýkovi do hlavného mesta Iraku, do Bagdadu, a vyrastal u neho. Práve život so strýkom spôsobil, akým smerom sa Saddám neskôr v živote uberal.

Strýko pôsobil v armáde a bol nacionalista. K tomuto presvedčeniu viedol aj Saddáma, ktorý sa už počas štúdia práva na vysokej škole pripojil k nacionalistickej strane Baas a pripojil sa do panarabskej revolúcie. Neskôr musel ujsť do Egypta, aby sa v plnej sile vrátil v roku 1963 a vďaka podpore strany Baas západom sa Saddám dostal do vrcholnej politiky. Nikto však netušil, čo v mužovi z Tikríta driemalo.

Nástup k moci

Sadám v strane Baas postupoval veľmi rýchlo. Nedala sa mu uprieť inteligencia, cieľavedomosť. Jeho kariéru naštartoval najmä prevrat v roku 1968, pri ktorom sa strana Baas dostala k moci.

Postupom času sa stal druhým najvýznamnejším mužom Iraku, hneď po prezidentovi Ahmadovi Hasanovi al-Bakrovi. Pravdou je, že Iraku v tom čase pomohol stať sa moderným štátom, dokonca získal aj medzinárodné ocenenie UNESCO.

10 rokov bol druhým mužom, no stále sa na prezidenta doťahoval. Až prišiel rok 1979 a Sadám Husajn sa stal prezidentom po vynútenej rezignácii jeho predchodcu.

Hrdina, vrah a vojna

Okolo Husajna, ako prakticky okolo každého diktátora, vznikol kult osobnosti. Pre mnohých sa stal hrdinom, pre mnohých zase vrahom.

Prvá vojna v Perzskom zálive, nazývaná aj Iracko-iránska vojna, sa odohrala medzi rokmi 1980 až 1988, teda započala krátko po tom, ako sa Husajn dostal k moci. Región Iraku či Iránu bol aj predtým v znamení nepokojov, najmä medzi Baas a Kurdami. Vzťahy však neboli dobré ani medzi Irakom a Iránom. Tie eskalovali najmä po nástupe iránskej revolúcie a začal opätovne prekvitať starý spor o ostrovy v Perzskom zálive. Iránci sa tiež netajili tým, že by radi rozšírili islamskú revolúciu aj do Iraku či ďalších krajín.

Eskalovanie napätia nastalo, keď Irak podnikol letecký útok na Irán, za ktorý sa krajine síce ospravedlnili, no podobné narušenia z oboch strán boli od roku 1980 potom na dennom poriadku. V septembri tohto roku sa začalo už naozaj bojovať a aj keď Iračania mali spočiatku navrch, neskôr boli hlavne v defenzíve a proti Iránu sa nedokázali brániť. Proti sebe tak stáli dvaja muži – Saddám Husajn a veľký Ajatolláh Sajjid Chomejní.

Boje podporovali aj krajiny v regióne, najmä finančne, Irán bol podporovaný Sýriou, Irak podporoval Kuvajt či Saudská Arábia.

V polovici roku 1986, potom čo obe strany utrpeli veľké straty, sa zdalo, že vývoj konfliktu dospel do patovej situácie, kedy sa iracké a iránske jednotky len ostreľovali z opevnených pozícií a koniec vojny bol v nedohľadne. Navyše, bremeno, ktoré pre Saudskú Arábiu a Kuvajt predstavovali pravidelné finančné injekcie Iraku, začali ťažko doliehať na hospodárstvo týchto krajín. Saudská Arábia sa rozhodla zvýšiť objem vývozu ropy a vyvolať tak pokles cien, aby pomohla Iraku a ochromila iránsku ekonomiku.

20. júla 1987 OSN schválila rezolúciu č. 598, ktorá obsahovala výzvu k ukončeniu vojny a prísľub, že bude zriadená vyšetrovacia komisia s úlohou zistiť, kto bol v konflikte agresorom. Irak rezolúciu prijal, Irán však reagoval vyhýbavo. Zbrane tak utíchli a konflikt skončil remízou. Zomrelo takmer 400-tisíc ľudí, z čoho asi štvrtinu tvorili Iračania. Podľa odhadov vojna stála Irak 452 miliárd a Irán 644 miliárd amerických dolárov.

Druhá vojna v Perzskom zálive

Prechádzajúca vojna Irak finančne zruinovala. Navyše, dlhoval Kuvajtu a tiež Saudskej Arábii po 15 miliárd dolárov. Kuvajt nechcel Iraku už požičať žiadne peniaze a Husajn sa rozhodol na Kuvajt tlačiť. Začal vyhlasovať, že pohraničné územia Kuvajtu, kde sa nachádzajú bohaté zdroje ropy, patria Iraku, a že vlastne aj celý Kuvajt je historickou provinciou Husajnovho štátu.

2. augusta 1990 vtrhli elitné jednotky Iraku s veľkou presilou do Kuvajtu a veľmi rýchlo ho obsadili. Deň na to jordánsky kráľ navrhoval konferenciu arabských štátov, avšak Husajn stretnutie odmietol, čo arabských predstaviteľov urazilo. V reakcii na to dovolila Saudská Arábia s umiestneným cudzích vojsk na svojom území a požiadala Spojené štáty o ochranu.

Husajn proti obrovskej prevahe nemal žiadnu šancu. V podstate od začiatku bol porážaný a aj malé útoky Iraku boli okamžite potlačené.

Vodca Iraku sa preto rozhodol k zúfalému činu. Prikázal zapáliť stovky kuvajtských vrtov, odhadom ich bolo vyše 700. Tie tvorili hustý čierny dym, zatemňovali slnko a sťažovali dýchanie ľudí. Cieľom bolo tiež maskovať sťahovanie svojich najlepších jednotiek späť do Iraku, aby neboli bombardované koaličnými vojskami.

Ohne dočasne poškodili približne 85 % ropných vrtov Kuvajtu a predstavovali až 50 % z celkových požiarov ropných vrtov. Druhá vojna v Perzskom zálive skončila 28. februára 1991. Na strane spojencov zahynulo asi 400 ľudí, na strane Iraku sa udávajú odhady na úrovni 25- až 75-tisíc ľudí.

Vládol neohrozene

Saddám Husajn sa potom stiahol, no v Iraku vládol neohrozenou rukou. Užíval si luxus, rovnako ako aj jeho dvaja synovia Udaj a Kusaj. Dokonca napísal milostný román, ktorý patril medzi najpredávanejšie knihy. Údajne tiež vlastnil korán, ktorý bol napísaný jeho vlastnou krvou. Po roku 2000 však začali Spojené štáty obviňovať Irak z toho, že vlastní a vyvíja zbrane hromadného ničenia.

Na základe tejto domnienky sa začala ofenzíva Spojených štátov a Británie bez mandátu OSN do Iraku. Vojská Iraku nemali proti silnejšej armáde šancu a Husajn bol zbavený moci. Zbrane hromadného ničenia sa však v Iraku nenašli.

Husajnovi sa ale podarilo ujsť a skrývať sa. Napokon bol 24. decembra 2003 dolapený a vydaný súdu. Bol obvinený z genocídy, vrážd či týrania.

Na súde sa obhajoval sám a tvrdil, že všetko zmanipulovali Spojené štáty. 5. novembra 2006 bol uznaný vinným z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, a odsúdený na trest smrti obesením a 30. decembra 2006 bol popravený. Je pochovaný v Tikríte.

Ak vás zaujímajú udalosti Iránsko-irackej vojny a súboja dvoch mužov Blízkeho východu, sledujte na Viasat History 16. augusta (pondelok) o 22:45 dokument Saddám vs. Ajatolláh: Iránsko-iracká vojna.