Lars von Trier patrí medzi najkontroverznejích režisérov súčasnosti. Napriek tomu sa na jeho filmy teší tisíce fanúšikov po celom svete a žne úspech kritikov. No mnohé z nich nie sú pre bežného diváka. Obsahujú totiž množstvo vyhrotených scén, ktoré zvládne iba naozaj silná povaha. Jedným z nich je aj film Antikrist.
Film Antikrist šokuje
Trier si získal povesť jedného z najkurióznejších filmových tvorcov. Je o ňom známe, že pri natáčaní nútil hercov, aby spolu reálne súložili a okrem toho mal množstvo konfliktov aj so svojím štábom. Po premiére filmu Melancholia sa na tlačovke festivalu v Cannes v roku 2011 dokonca priznal, že sympatizuje s Hitlerom a podľa neho to bol v podstate dobrý chlapík. Zožal vlnu kritiky a na festival sa vrátil až minulý rok. Pre istotu však bez tlačovej konferencie.
Kontroverzia sa však nespája iba s prezentáciou samotného režiséra, ale je dominantná aj v jeho filmovej tvorbe. Snímka s príznačným názvom Antikrist začína scénou, v ktorej si manželský pár užíva vášnivú noc. Zároveň sú však zábery striedané s ich malým synom, ktorý otvára dvere na postieľke a pozoruje padajúce vločky cez otvorené okno. Mrazivá atmosféra už prináša zvesť tragédie, ktorá ovplyvní život manželov.
V hlavných úlohách sa predstavili Charlotte Gainsbourg a Willem Dafoe, ktorí spolu rozohrali psychologickú hru plnú násilia, sexu a psychologicky napínavých scén. Žena sa nedokáže vyrovnať so smrťou svojho syna, tak jej muž navrhne špeciálnu terapiu na odľahlej chate uprostred lesa. Výlet sa však postupne mení na najhoršiu nočnú moru a žena prepadne depresiám a úzkostným vzťahom. Gainsbourg si za svoj brilantný herecký výkon odniesla cenu z festivalu v Cannes.
Muž sa snaží sa žene vyskúšať špeciálnu metódu liečenia pomocou sexu a práve tieto sekvencie sú najvýraznejšie a najzásadnejšie. Na ženu začína tento akt čoraz viac vplývať, až sa posadnutá začne oddávať sadomasochizmu. Na pomaly plynúcom tempe môžeme vidieť scénu, ako si žena v detaile nožnicami strihá svoj klitoris alebo sexuálnu scénu, pri ktorej žena rozdrví kusom dreva genitálie muža. Práve pri nich množstvo znechutených divákov odvracia zrak alebo dáva rovno snímke zbohom.
Ako pri ostatnej Trierovej tvorbe, ani v Antikristovi nechýba množstvo symbolizmu a obrazových metafor spojených s exorcizmom, ktoré dotvárajú nepríjemnú atmosféru. Medzi najväčšie vzory režiséra patrí jeden z najzásadnejších tvorcov kinematografie Andrej Tarkovskij a práve jemu toto svoje kontroverzné dielo venoval.
Na pozadí drastických a ťažkých scén sa režisérovi podarilo bravúrne zachytiť svet muža, no najmä žien. Vytvoril intímnu výpoveď o fungovaní ľudských vzťahov a najmä ich problémov. Na herecké výkony hlavných predstaviteľov divák tak skoro nezabudne, pretože ich môžeme vidieť v naozaj vyhrotených scénach.
V snímke dominuje téma psychických porúch a chorôb, ktoré sprevádzajú aj samotný život režiséra. Dokonca nápad na tento film vymyslel na liečení, keď bol hospitalizovaný kvôli hlbokej depresívnej epizóde, kde ho aj napísal. Otvára Trierovu Depresívnu trilógiu, v ktorej po Antikristovi nasledovali filmy Melancholia a Nymfomanka.
Trier začal pracovať na filme v roku 2006, keď bol hospitalizovaný pre depresiu. Kvôli svojim obrazom ho najprv charakterizoval ako horor. Dokonca to kvôli chorobe vyzeralo, že už nikdy neuvidíme žiaden film z jeho rúk. Napokon sa práca na Antikristovi stala akousi súčasťou jeho terapie a vznikli dve verzie filmu. Jedna plná explicitných násilných scén a ďalšia trocha miernejšia. Považuje sa za najšokujúcejší film, ktorý mohli diváci v Cannes vidieť.
en.wikipedia.org
Nahlásiť chybu v článku