Ak by sme mali menovať najznámejších maliarov sveta, je pravdepodobné, že medzi prvými by zaznelo aj jeho meno. Salvador Dalí sa preslávil maľbami, ktoré ľudí nekonečne fascinujú a uvažujú, čo sa asi muselo odohrávať v umelcovej hlave, keď ich vytváral. „Ja nemaľujem obrazy, iba fotografujem svoje sny a nočné mory,“ hovoril o svojich dielach výstredný umelec.

Zvláštny od detstva

Celým menom Salvador Domingo Felipe Jacinto Dalí Domenech sa narodil 11. mája 1904 v španielskom meste Figueres. Jeho otec bol notárom a taktiež sa volal Salvador. Toto meno dostal najprv starší brat, ktorý zomrel ako dvojročný. O 9 mesiacov sa narodil rodičom ich druhorodený syn, a tak mu dali opäť meno Salvador. To v mladom chlapcovi napokon mohlo vzbudzovať pocity náhradníka. Stránka aukčného domu Sotheby’s uvádza, že Dalí dokonca veril, že je reinkarnáciou svojho zosnulého brata.

Už v detstve sa u malého Salvadora začali prejavovať umelecké sklony a začal maľovať. Bol však aj mimoriadne zvláštnym dieťaťom. Stránka dalipaintings spomína nepríjemný incident z detstva, keď ako 5-ročný prechádzal s kamarátom po moste, kde chýbalo zábradlie. Dalí chlapca sotil dole a ten spadol z výšky 5 metrov na ostré skaly, pričom sa vážne zranil. Keď potom videl matku chlapca, ako sa stará o zraneného syna, iba sa usmieval a jedol čerešne.

Spomína sa tiež podivná príhoda, ako malý Dalí našiel zraneného netopiera a staral sa o neho. Jedného dňa ho však objavil, ako ho ešte živého požierajú mravce. Dalího reakcia bola, že netopiera zdvihol a zahryzol sa do jeho tela pokrytého mravcami.

Vyhodený zo školy

Dalí svoj talent stále rozvíjal. Jeho prvá výstava obrazov sa konala v ich rodnom dome, avšak prvú verejnú výstavu mal v roku 1918 v mestskom divadle Figueres ako 15-ročný. V roku 1922 sa presťahoval do Madridu a začal študovať na maliarskej akadémii. Ako píše TASR v staršom článku, v roku 1924 ho zo školy vyhodili pre extravagantné správanie a vyhlásenie, že na škole nie je nikto taký kompetentný, aby ho mohol skúšať.

Pravdou je, že už v tej dobe vo svojom umení vynikal, zaujal najmä svojimi kubistickými maľbami. Neskôr sa stretol tiež s Pablom Picassom, ktorý jeho tvorbu ocenil.

V polovici 20. rokov 20. storočia si tiež Dalí nechal narásť fúzy, ktoré sa stali pre neho ikonickými, uvádza kniha Dalí a španielsky barok.

Staršia manželka a výstredná sexualita

Koncom 20-tych rokov mal Dalí výstavu v Paríži. Tam si ho všimol aj zakladateľ surrealizmu André Breton a prijal ho do skupiny surrealistov. V tomto čase stretol Dalí svoju celoživotnú lásku a múzu, ruskú emigrantku Jelenu Ivanovnu Diakonovu, známu ako Gala. Tá sa potom rozviedla s maliarom Eluardom a začala s ním žiť. Gala bola od Dalího o 10 rokov staršia. ako píše TASR, našiel v nej totiž nielen priateľku či manažérku, ale aj matku, ktorá mu zomrela, keď mal 16 rokov.

Ich vzťah bol extravagantný a ich netradičné spolužitie sprevádzali aj mnohé milenecké avantúry Galy, ktorá mala veľkú slabosť na umelcov, a tiež Dalího bisexualita či záľuba sa na sex pozerať. Dalího múzou, s ktorou udržiaval milostný vzťah, bola istý čas aj francúzska speváčka Amanda Lear.

Stala sa Dalího celoživotnou múzou a objavila sa aj na viacerých jeho obrazoch.

Dalího sexualita je kapitola sama o sebe. Sotheby’s píše, že sa stal závislým na masturbácii, ktorá bola jeho primárnym a možno aj jediným prostriedkom sexuálneho prejavu. Táto téma sa pretavila aj do jeho obrazov, kde bývala často zobrazovaná sexuálna posadnutosť.

Za všetky je možné pripomenúť napríklad obraz Veľký masturbátor z roku 1929.

V tomto období vznikol Dalího asi jeden z najznámejších obrazov nazvaných Perzistencia pamäte. Typické roztečené hodiny v krajine boli predmetom rôznych špekulácií, ktoré tvrdili, že Dalí sa inšpiroval teóriou relativity Alberta Einsteina. Dalí to však poprel a uviedol, že uvidel syr camembert, ako sa roztápa na slnku a ten ho inšpiroval. Mimochodom, tento slávny obraz namaľoval v období, keď bol prakticky na mizine.

Zvláštny vzťah k Hitlerovi a odchod do USA

Väčšina surrealistov sa spájala skôr s ideológiou marxizmu a boli mimoriadne zdesení Dalího fascináciou Hitlerom. Raz dokonca povedal: „Často som ako žena sníval o Hitlerovi. Jeho mäso som si predstavoval belšie, ako je biela farba a to ma uchvátilo.“ Táto jeho divná posadnutosť nemeckým vodcom vyvrcholila vo viacerých dielach, napríklad do diela Hitlerova enigma z roku 1939.

Jeho podivný obdiv však nedokázali prekusnúť surrealisti a Breton, ktorý ho do skupiny prijal, ho odtiaľ aj vyhodil. Bolo však neskoro. Dalí už navždy bude spätý so surrealizmom a bude jeho najvýznamnejším predstaviteľom.

Na tematiku Hitlera nadviazal aj neskôr vo svojom diele Masturbujúci Hitler. Hitler tu sedí v kresle v zasneženej krajine, pozorovateľovi je otočený chrbtom. Zdá sa, akoby sa jeho stolička menila na kone, ktoré stoja pri Hitlerovi, ktorého ruka je v pozícii, ako keby masturboval.

Hitler Masturbating #surrealism #fineart pic.twitter.com/XzKNbUF50E

— Salvador Dali (@artist_dali) November 17, 2017

Na začiatku druhej svetovej vojny Dalí spolu s Galou odišli do USA. Tu svojimi obrazmi fascinoval Ameriku a stal sa veľmi populárnym. Začal sa angažovať aj v iných sférach a komerčných prácach. Vytvoril tiež rôzne šperky či sochy, spolupracoval s Waltom Disneym a začiatkom roka 1948 vyšla aj jeho kniha 50 Secrets of Magic Craftsmanship.

Späť do Španielska, úpadok a smrť

Koncom 40. rokov sa Dalí spolu s Galou vrátili do Španielska. Rozhodnutie, že sa rozhodol žiť v krajine ovládanej generálom Frankom, opäť vyvolalo pobúrenia.

Aj keď tvoril ďalej, jeho umenie už nedosiahlo takej úrovne, ako jeho ranná tvorba. Dokonca ho obviňovali aj z plagiátorstva. Prijímal rôzne zákazky, ako pripomína Dailyartmagazine a vytvoril dodnes používané a notoricky známe logo pre populárne lízanky ChupaChups.

V roku 1982 ho silne zasiahla smrť Galy. Začal upadať, málo tvoril a chradol. Mal depresie, nejedol a trpel podvýživou. V júli 1986 dostal kardiostimulátor a koncom roka 1988 dostal infarkt, kvôli ktorému bol hospitalizovaný. Ráno 23. januára 1989 zomrel vo veku 84 rokov na zlyhanie srdca. Pochovali ho vo Figueres pod javiskom divadla, teraz múzea, kde mal svoju prvú výstavu.

Dalí počas svojho života vyprodukoval diela neuveriteľnej umeleckej a aj finančnej hodnoty. Problémom sú však diela, ktoré nie sú katalogizované. Tvrdí sa, že od roku 1965 až do svojej smrti podpisoval prázdne papiere, ktoré predával. V dôsledku toho sú obchodníci s umením mimoriadne obozretní.

Umelec po sebe nezanechal žiadneho potomka, avšak v roku 2017 nariadil súd jeho exhumáciu s cieľom určenia otcovstva Pilar Abelovej, ktorá tvrdila, že slávny maliar je jej otcom. DNA testy to však nepotvrdili. Ak by sa tak stalo, žena by sa v tom momente stala milionárkou, keďže by bola jediná dedička po najslávnejšom surrealistovi, aký kedy žil.

Otvoriť galériu (9)

Pozri aj:

Ľudí oblieval krvou a obhadzoval vnútornosťami. Zomrel jeden z najkontroverznejších umelcov súčasnosti