Naša planéta Zem je naozaj pestrým miestom pre život. Nachádza na nej milión tajomných zákutí, ktoré sme ešte neobjavili a ďalší milión tých, ktoré sme síce objavili, ale nepodarilo sa nám ich poriadne preskúmať. V našom novom seriáli si priblížime tie najzáhadnejšie miesta na zemi, na väčšine ktorých fungujú veci úplne ináč, ako by mali. Niektoré z nich naháňajú strach, ukrývajú svoje nevysvetliteľné tajomstvá alebo berú dych svojou unikátnosťou. 

Atlantída

Atlantída je legendárny ostrov s vyspelou kultúrou, ktorý sa po prírodnej katastrofe prepadol do hlbín mora. O Atlantíde sa prvý raz zmieňuje Platón. Platón sa pritom odvolával na rozprávanie egyptského kňaza Solóna. Atlantídu vraj zničila mohutná prírodná katastrofa približne v roku 9600 pred Kr. (v tom istom období sa mimochodom podľa najnovších zistení skončila posledná ľadová doba). Hoci existencia tohto kontinentu nebola nikdy presvedčivo potvrdená, vedú sa dodnes debaty o jeho existencii a možnej polohe. Jediným zdrojom informácií sú Platónove spisy, v ktorých opisuje atlantickú kultúru, štátne zriadenie a polohu; mala ležať niekde za Herkulovými stĺpmi, asi dnešný Gibraltársky prieliv.

Kostol duchov vo Virgínii

Cintorín z a kostol s názvom Aquia z roku 1755 patria k najstrašidelnejším miestam v USA. V 18. storočí sa v ňom začali diať naozaj čudné veci. Vo zvonici tam našli kostru svetlovlasej ženy, ktorá nebola nikdy identifikovaná. Podľa všetkého však bola zavraždená, a od tohto skutku, podľa niekoľkých výpovedí, v kostole straší. Miesto ma na ľudí zlý vplyv a postupne tam prestali chodiť, pretože majú strach o vlastný život.

Kapucínske katakomby v Palerme

Už od 16. storočia mnísi v Palerme umiestňovali pozostalých a ich múmie do katakomb mesta. Steny katakomb teraz zdobia pozostatky vyše ôsmich tisícov duchovných a iných významných občanov. Mnísi sa o telá starali a pripravili im vždy dôstojnú rozlúčku so svetom živých. V tomto spôsobe pochovávania a vystavovania sa pokračovalo až do roku 1871. Ako posledná tu našla svoj odpočinok len dvojročná Rosalie Lombardo v roku 1920. Katakomby sú atrakciou aj v dnešnej dobe a práve miesto odpočinku malej Rosalie je najviac navštevované.

Yonaguni

V roku 1985 sa potápač Kihachiro Aratake potápal neďaleko Yonaguni, aby našiel nové miesto výskytu žralokov kladivohlavých. Ponoril sa do vody na severovýchode od odstrova na mieste nazvanom Arakawa Point, v domnení, že uvidí nejaké živočíchy, korály alebo nájde nejakú podvodnú jaskyňu. To, čo pred ním ležalo, však bolo niečo, čo ľudské oko nevidelo viac ako 9000 rokov. V diamatovo priezračnej vode zrazu zbadal megalitické štruktúry, s rozpínajúcimi sa terasovaním, poprepletaným rovnými múrmi. Následujúce výskumy odhalili aj symetrické kanály s kruhovými, dva metre hlbokými dierami a štvorcové vyvýšené terasy. Stavby boli viac ako sto metrov vysoké.

Počas doby ľadovej bola hladina oceánu asi 39 metrov nižšie, ako teraz. Pred 19-tisíc rokmi bola ešte o 100 metrov nižšie ako počas doby ľadovej. Monument, ktorý je obklopený 27 metrov hlbokou priepasťou, bol pravdepodobne najvyšším miestom mesta. Tým, že preskúmame úroven hladiny mora, dostaneme približný vek stavieb. Stavby sa však začali skúmať až v roku 1996

Aj po 19-tich rokoch ostáva Yonaguni záhadou. O civilizácií, ktorá niečo také vytvorila nevieme absolútne nič. Sú to pozostatky z prehistorických časov. Mohla to byť antická svätýňa ? Je pravdou, že štruktúry podobného typu sa našli aj v ruinách na ostrove Okinawa. Mohol to byť kameňolom ? Vyriešilo by to záhadu, odkiaľ brali naši predkovia kamene na okolité stavby. Čokoľvek to bolo, jediné čo vieme je to, že sme to objavili. Všetko ostatné je len špekuláciou – alebo predmetom výskumu. Čo ale tento nález znamená pre ľudstvo ? Pre niekoho nič, pre niekoho zmenu dejín. Rozhodnime sa sami. (mysteria.sk)