Na svete neexistuje veľa prípadov únosov lietadla, ktoré by sa nepodarilo objasniť. Predsa len, ak niekto unesie lietadlo, je známa minimálne jeho identita, respektíve pre špičkových vyšetrovateľov, a vďaka moderným technológiám nie je náročné páchateľa identifikovať a následne ho dolapiť. Prípad z roku 1971 je ale celkom iný – únoscu dodnes nepoznáme a nikdy sa nenašiel.
V článku sa dozviete:
- Ako Cooper uniesol lietadlo Boeing 727
- Ako sa mu podarilo uniknúť
- Ako je možné, že je prípad dodnes nevyriešený
- S akými teóriami pracuje FBI
Muž známy ako D. B. Cooper
24. novembra 1971 došlo v USA k únosu komerčného lietadla Boeing 727 smerujúceho z Portlandu do Seattleu. Na svedomí to mal mať muž, ktorý na palubu lietadla nastúpil pod menom Dan Cooper, z čoho vzniklo vďaka zlej interpretácii médiami meno D. B. Cooper, s ktorým sa pracuje dodnes. Ako sa zhodujú viaceré zdroje, Cooper mohol mať niečo málo po 40-tke, bol vysoký zhruba 180 centimetrov a známe je aj oblečenie, ktoré mal v daný deň na sebe. Jeho vystupovanie malo byť pri nastupovaní pokojné a zdvorilé.
Na palube je bomba
Krátko po tom, čo lietadlo vzlietlo, sa Cooper otočil k letuške, ktorá sedela hneď za ním a podal jej papier s odkazom. Išlo o Florence Schaffnerovú, sympatickú 23-ročnú slečnu, ktorá si v prvom momente myslela, že jej chlap dáva svoje telefónne číslo. To nebolo pri krásnych letuškách nič neobvyklé, takže tomu Florence nevenovala pozornosť a odkaz si založila do vrecka. Cooper jej však povedal, že by si ten odkaz mala prečítať, pretože má na palube lietadla bombu.
V spomínanom odkaze taktiež Cooper napísal aj svoje požiadavky. S týmto papierom išla Florence za svojou kolegyňou a potom aj za kapitánom lietadla. Samotný odkaz sa nezachoval, nakoľko Cooper trval na jeho vrátení (mohol slúžiť ako dôkaz). Letušky a kapitán však zhodne tvrdili, že na papieri boli napísané jasné požiadavky: 200 000 dolárov v hotovosti a dve sady padákov. Tie mali byť odovzdané na letisku v Seattli.
Posádka, samozrejme, okamžite kontaktovala políciu, ktorá prípad automaticky posunula FBI. Autority a riaditeľ aerolinky Donald Nyrop pomerne rýchlo rozhodli o tom, že Cooperove požiadavky majú byť splnené. Nyrop nestál o negatívnu publicitu a peňažná suma pre neho nepredstavovala až tak veľkú čiastku. Medzitým sa Florence snažila zistiť, či je bomba v Cooperovej taške pravá. Po zhliadnutí dvoch červených náloží, drôtov a batérie letuška usúdila, že bomba môže byť pravá.
Výmena pasažierov za výkupné a padáky
Peniaze pripravili agenti FBI tak, že do výkupného zaradili len bankovky vyrobené v roku 1969 s rovnakým sériovým číslom začínajúcim na L. Cooper vyžadoval výkupné v 20-dolárových bankovkách – väčšie bankovky by vzbudzovali podozrenie a menšie by zase mali väčšiu váhu, čo by hralo rolu pri jeho zoskoku. Ako sa prekvapivo ukázalo, väčší problém bol s hľadaním požadovaných padákových súprav. Cooper nechcel vojenské padáky s automatickým otváraním, ale civilné s klasickým manuálnym otváraním. Tie FBI napokon poskytol majiteľ parašutistickej školy v Seattli.
Keď bolo všetko pripravené, lietadlo pristálo na letisku v Seattli. Cooper pilotovi nariadil lietadlo odstaviť v odľahlej časti letiska a požadoval stlmenie svetiel, zrejme zo strachu pred útokom sniperov. Celá výmena prebehla cez zadné dvere lietadla, keď najprv zamestnanec aeroliniek odovzdal letuške výkupné a padáky. Následne Cooper prepustil 36 pasažierov a taktiež aj letušku Florence Schaffnerovú. Na palube s ním ostala len posádka – letuška Tina Mucklow, kapitán Scotta a dvaja ďalší muži v kokpite.
Smer Mexiko City
Ako uvádza oficiálna stránka FBI, po úspešnej výmene a doplnení paliva lietadlo opäť vzlietlo a nabralo smer Mexiko City. Podľa viacerých správ bol Cooper evidentne znalý v oblasti lietadiel a zoskokov, čo dokázal aj pri jeho ďalších požiadavkách. Posádka dostala jasné pokyny – letieť vo výške maximálne 3000 metrov pri rýchlosti okolo 300 kilometrov za hodinu s pootvorenými klapkami a vysunutým podvozkom.
Väčšie prúdové lietadlá by neboli schopné tieto podmienky udržať, no Boeing 727 bol ľahký aj s plnou nádržou a bez problémov bol schopný letieť aj v takýchto podmienkach. Navyše si ho Cooper vybral aj kvôli umiestneniu jeho motorov. Stanovené podmienky na let neboli náhodné, práve naopak – boli prispôsobené na bezpečné opustenie lietadla. Po konzultácii s posádkou určil Cooper ako miesto ďalšieho pristátia na doplnenie paliva mesto Reno v štáte Nevada.
Bez stopy
Po chvíli Cooper poslal letušku do kokpitu a okolo 20:13 miestneho času mal opustiť lietadlo a vyskočiť. Do karát mu hralo aj počasie, keďže v ten deň pršalo a pri jeho zoskoku ho nezaregistrovali ani stíhačky sledujúce lietadlo Boeing 727. Po pristátí v Rene začala FBI okamžite zbierať stopy, ktoré by ju mohli k páchateľovi priviesť. Na základe viacerých výpovedí bola vyhotovená aj kresba s podobizňou Dana Coopera.
FBI vylúčila, že by mal Cooper komplica, keďže presné miesto jeho pristátia po zoskoku sa nedalo vopred určiť. Prvé vyšetrovanie nenašlo po Cooperovi ani stopu a FBI začala pracovať aj s teóriou, že zoskok neprežil. V priebehu prvých piatich rokov však vyšetrovala viac ako 800 podozrivých.
Prvé dôkazy a množstvo podozrivých
V roku 1980 sa záujem o prípad opäť zväčšil. Na svedomí to mal 8-ročný Brian Ingram, ktorý na brehu rieky Columbia našiel zväzok hnijúcich bankoviek v hodnote približne 5 800 dolárov. Po kontaktovaní polície sa zistilo, že to boli bankovky z výkupného. Ako sa tam dostali, je stále predmetom diskusií. Niektorí tvrdia, že sa tam dostali v dôsledku bagrovania rieky, iní zase hovoria o tom, že ich tam priplavil niektorý z prítokov rieky Columbia.
Z obrovského množstva podozrivých predsa len niektorí vyčnievali. Asi najviac muž meno Richard McCoy Junior. Ten 7. apríla v roku 1972 po nástupe na palubu letu Newark – Los Angeles a po vzlietnutí letuške podal odkaz, v ktorom žiadal 500 000 dolárov a 4 padáky. Je vám to povedomé? McCoy vykonal úspešnú „akciu“ len pár mesiacov po Cooperovi s identickým scenárom. Nechal však za sebou niekoľko dôkazov, ktoré ho usvedčili a za svoj čin dostal 45 rokov väzenia. McCoy bol bývalým pilotom, veteránom vietnamskej vojny a okrem iného zhodou okolností pilotoval jednu z helikoptér, ktoré pátrali po Cooperovi.
FBI však vylúčila, že by McCoy bol záhadným Cooperom, keďže mal pri prvom únose alibi a nezhodoval sa ani jeho vek a opis. McCoy počas výkonu svojho trestu z väzenia ušiel, no o pár mesiacov bol pri prestrelke zabitý. Ani ďalší podozriví nikdy nezapadli do podrobného popisu Coopera, a tak tento čin ostáva dodnes nevyriešenou záhadou.
Vyšetrovatelia navyše v roku 2007 zverejnili dovtedy utajované skutočnosti. Napríklad, agenti mali Cooperovi nedopatrením dať aj maketu padáku, ktorá sa využíva len pri výcviku a nedá sa s ňou zoskočiť. Práve táto maketa na palube chýbala a druhý padák mal byť rozrezaný za účelom ochrany peňazí pri zoskoku. Skúsený parašutista by maketu rozoznal a nikdy by v tak nepriaznivom počasí z lietadla nevyskočil. Všetky tieto fakty mali vyvrátiť teóriu o profesionálnom parašutistovi a podporili tvrdenia, že sa Cooper pri zoskoku zabil.
Nahlásiť chybu v článku