Najvyšší súd v Indii vydal historické rozhodnutie, ktorým potvrdzuje právo ľudí patriacich do LGBT komunity vyjadriť svoju sexuálnu orientáciu bez akejkoľvek diskriminácie. Sudcovia rozhodli, že v indickej ústave patrí sloboda vyjadrenia sexuality pod doložku slobody, s čím však vláda nesúhlasí, keďže v nej nie je zahrnuté právo na súkromie.

Vďaka tomuto rozhodnutiu skončia jedinci vykonávajúci diskriminačné praktiky voči LGBT komunite pred súdom. Rozsudok Najvyššieho súdu znie nasledovne: „Sexuálna orientácia je čisto súkromnou záležitosťou. Diskriminácia na základe sexuálnej orientácie je hlboko urážlivá voči dôstojnosti a sebaúcte jedinca. Rovnoprávnosť vyžaduje, aby ochrana jedincov s rôznou sexuálnou orientáciou podliehala rovnakým podmienkam a pravidlám.“

Upraví sa tak odsek zákona, ktorý doteraz zakazoval akékoľvek sexuálne aktivity, ktoré sú „proti pravidlám prírody“. Prvý pokus o zmenu zákona sa odohral už v roku 2009, súd v Dillí však zmenu zamietol. Zmeny sa majú týkať aj pohlavného styku medzi jedincami rovnakej sexuálnej orientácie. Ďalšie legálne zmeny odseku 377 týkajúceho sa slobôd nastanú už čoskoro.

Sloboda vyjadrenia sexuálnej orientácie je však súčasťou oveľa väčšieho prípadu. Ten sa týka priznania toho, že právo na súkromie patrí k základným ľudským právam viac než 1,3 miliardy obyvateľov Indie. Deväť členov súdu rozhodlo a právo na súkromie by malo byť zahrnuté v ústave spolu so základnými právami, ako sú právo na život či právo na slobodu.

Indická vláda tvrdí, že až doteraz právo na súkromie v ústave zahrnuté nebolo. Tento problém sa vynoril v čase, keď istý minister bránil nový indický biometrický identifikačný program s názvom Aadhaar. V rámci identifikačného programu Aadhaar by dostal každý obyvateľ Indie vlastné dvanásťciferné identifikačné číslo, ktoré by korelovalo so scanom sietnice oka a odtlačkami prstov. Samozrejme, na odpor voči tomuto programu sa postavili aktivisti v oblasti ochrany občianskych práv.

Indická vláda tvrdí, že všetky predpisy a práva by boli dodržané, otázkou však je, aký by to malo dopad. Ravi Shankar Prasad, indický minister spravodlivosti, sa vyjadril: „Právo na súkromie nie je absolútne. Musí byť určené v závislosti od prípadu. Každý prípad je iný.“

Postoje k homosexualite sa líšia od človeka k človeku, isté však je, že nemáme právo súdiť iných. Všetci sme ľudia a každý by mal mať právo byť slobodnou bytosťou a mať vlastné súkromie.

Pozri aj: Ona má 72, on iba 27. Napriek tomu, že sa milujú, čelia veľkej byrokratickej prekážke

independent.co.uk