Pokrok ľudstva je v súčasnosti rýchlejší ako kedykoľvek predtým. Každým dňom nás vedci prekvapujú novými a novými zisteniami, objavmi a závermi. Za 365 dní sa toho vo svete vedy a technológií udeje priveľa. Do nášho sumáru roka 2018 vo vede sme vybrali niekoľko udalostí, ktoré nás za 12 mesiacov zaujali najviac.
Rastliny počujú, keď ich jeme
To, že rastliny majú akési vedomie, bolo doposiaľ len zdrojom vtipov. No veda sa na rastliny začala predsa len pozerať inou optikou. Vedeckému tímu z Univerzity v Missouri sa podarilo dokázať, že rastliny dokážu identifikovať zvuk. A to nie hocijaký. Dokážu správne identifikovať zvuk, ktorý vydávame pri ich konzumácii. Rastliny naň dokonca aj reagujú.
Heidi Appel z Univerzity v Missouri sa zúčastnila výskumu a tvrdí, že práca jej tímu je vôbec prvým dôkazom toho, že rastliny naozaj reagujú relevantnými podnetmi. Pre magazín Daily Mail uviedla, že u rastlín spozorovali zmeny na bunkovej úrovni, kde sa zmenil ich metabolizmus a zároveň rastliny vykazovali známky stresu. Vylučovali akési obranné chemikálie, ktoré však nemôžu zabrániť samotnej konzumácii. Podobné stresové reakcie vylučujú rastliny aj v prípade napadnutia húsenicami.
Rozlúštenie Voynichovho rukopisu
Voynichov rukopis je dokument, ktorý pravdepodobne vznikol v prvej polovici 15. storočia, ktorý bol obrovskou výzvou nielen pre samotných vedcov, ale aj pre všetkých milovníkov záhad a šifier. Kniha napísaná neznámym autorom, neznámym jazykom s ilustráciami, ktoré na prvý pohľad nedávajú žiaden zmysel. Obsah rukopisu ostal nejasný takmer 600 rokov. Tam, kde bol človek prikrátky, nakoniec pomohla umelá inteligencia.
Tím kanadských počítačových expertov z univerzity v Alberte dekódoval rukopis pomocou techniky algoritmického dešifrovania. Vedci sa domnievali, že rukopis je napísaný v arabčine, avšak podľa umelej inteligencie ide o hebrejčinu. Neznámy autor rukopisu pri jeho písaní pravdepodobne použil abecedne usporiadané anagramy, tzv. alfagramy. Zatiaľ sa tímu pomocou umelej inteligencie nepodarilo rukopis rozlúštiť celý, no zrejme ide len o otázku času.
Úspech Slovákov – objavili stratené mayské mesto
Vo februári 2018 sme mohli byť na slovenských vedcov právom hrdí. Slovenský tím totiž v Guatemale pomohol objaviť asi najhustejšie osídlenú oblasť staroveku. Slováci sa výskumu mayskej kultúry venujú už od roku 2009, ale s využitím novej laserovej technológie LiDAR sa ich postup zrýchlil. To, čo im predtým trvalo preskúmať šesť sezón, teraz zvládnu za tri sekundy a oveľa presnejšie. Medzinárodný vedeckí tím, v ktorom pracovali aj Slováci, objavil v guatemalskej džungli mayské veľkomesto.
Megalopolis, obrovské mesto, ktoré sa nachádza neďaleko miest Tikal, Holmul a Witzna ukazuje, že tieto mestá by mohli medzi sebou vytvárať akúsi obrovskú sieť. Podľa všetkého však tento nedávny objav je najväčším doposiaľ objaveným mestom, ktoré svedčí o majestátnosti tejto kultúry. V meste objavili viac ako 60-tisíc budov. V novoobjavenom meste starom približne 1 200 rokov, s rozlohou 2072 km², žilo približne od 10 až 15 miliónov obyvateľov. Svedčí to jednoznačne o tom, že veľkomestá neboli pre mayskú civilizáciu ničím cudzím. To ničí všetky mýty, ktoré tvrdili, že mayská civilizácia sa sústredila predovšetkým v trópoch, kde žila v malých zoskupeniach.
Geneticky upravené deti
Je to neetické, nemorálne, nebezpečné a v neposlednom rade vo väčšine krajinách sveta aj nelegálne. Čínsky vedec to však predsa len urobil. V novembri 2018 unikli na verejnosť informácie o tom, ako Che Ťien-kchuej umelo upravil genetický materiál detí, ktoré sa mali narodiť v novembri tohto roku. Vo svete sa okamžite vzniesla vlna kritiky a pobúrenia. Takto ďaleko človek zájsť nemal.
Experiment čínskeho vedca spočíval v úprave DNA dvojčiat tak, aby po narodení nemohli byť infikované vírusom HIV, ktorého nositeľom bol ich biologický otec. Výskum prebehol „v skúmavke“ a laicky pripomínal umelé oplodnenie. Deti sa narodili, jedno dieťa „imúnne“ voči HIV, u druhého je riziko nákazy v budúcnosti otázne. Vedecká spoločnosť však varuje. Genetické inžinierstvo je nebezpečnou zbraňou spoločnosti. Okrem zdravotných rizík a scenárov, ktoré môžu priniesť neúspešné pokusy sú nebezpečné aj tie úspešné. Hrozí totiž cielené vytváranie „nadľudí“ či privilegovanej vrstvy, ktorá by mohla celkom pozmeniť to, ako sa človek prirodzene evolučne vyvinul. Výraz hrať sa na Boha tak v roku 2018 pomaly ale isto začína platiť.
Odhalený pôvod „mimozemšťana z Atacamskej púšte“
Vo vedeckom pokroku síce táto správa nie je až tak dôležitá, no rozhodne je zaujímavá a vyvracia jednu zo známych a obľúbených konšpiračných teórií. Určite ste telo tzv. „mimozemšťana z Atacamskej púšte“ videli. Skutočne pripomína tvora, akého by ste skôr čakali v holywoodskom filme, ako na zemskom povrchu. Podivný tvar lebky, hlboké podlhovasté očnicové oblúky a najmä miniatúrna veľkosť tela s dĺžkou 15 cm tomu len napomohli. Pred piatimi rokmi sa však do výskumu genómu „mimozemšťana z Atacamy“ pustil tím vedcov pod vedením Garryho Nolana zo Standfordskej univerzity a dnes konečne poznáme výsledky ich práce.
Počiatočné výsledky výskumu v roku 2013 síce zodpovedali niekoľko otázok, no tému mimozemského pôvodu nechávali stále otvorenú. Až finálna správa z výskumu genetického materiálu „mimozemšťana z Atacamy“ potvrdila, že sa v skutočnosti o žiadneho mimozemského tvora nejedná. Analýza genómu maličkej kostry ukázala, že jednoznačne ide o človeka. Podľa zistení vedcov má ísť o ženu (dievča) juhoamerického pôvodu. Výskum ukázal, že dievčatko sa s veľkou pravdepodobnosťou narodilo predčasne a navyše jej genetický kód obsahoval celkom 64 nezvyčajných mutácií. Vedci na základe zistení predpokladajú, že dievčatko trpelo ťažkou formou skeletálnej dysplázie (porucha vývoja a rastu pozn. red.).
Enzým, ktorý rozkladá plasty
Objav, ktorý dáva našej planéte ešte aspoň malú nádej na zelenú budúcnosť. V areáli určenom na recykláciu plastov v Japonsku, v roku 2016, v pôde vedci objavili baktériu Ideonella sakaiensis, ktorá sa na tomto mieste vyvinula s jediným cieľom. Rozložiť plasty. Unikátna baktéria podľa výskumov s pomocou dvoch enzýmov dokáže štiepiť Polyetyléntereftalát, známy ako PET, na kyselinu teraftalovú a ethylenglykol. Tie následne využíva pre svoju vlastnú výživu. V roku 2018 vedci omylom vytvorili enzým s rovnakou vlastnosťou.
Pri skúmaní procesu, ktorým baktéria rozkladá plasty sa totiž vedeckému tímu celkom náhodou, dalo by sa povedať aj omylom, podarilo vytvoriť enzým s rovnakou jedinečnou vlastnosťou. Novovzniknutý mutovaný enzým by tak mohol byť konečným riešením otázky zamorenia našej planéty plastovým odpadom. Polyetyléntereftalát, známy ako PET, je plast, ktorý sa v prírode prirodzene rozkladá niekoľko storočí. Objavený enzým však tento proces dokáže skrátiť na niekoľko dní. Podľa Bryona Donohoe, z tímu Johna McGeehana je už po 96 hodinách pomocou elektrónového mikroskopu jasne viditeľná narušená štruktúra PET plastu.
Vieme ako sa stavali egyptské pyramídy
Rok 2018 bol rokom egyptských objavov. Archeologické tímy a historici počas 12 mesiacov objasnili mnohé tajomstvá starovekého Egypta a odhalili aj veľké množstvo nových artefaktov, hrobiek či iných nálezov. Medzi tie najzaujímavejšie určite patrí napríklad rozlúštenie starej záhady o tom, ako sa pred tisíckami rokov podarilo ľuďom postaviť tak majestátne stavby, akými sú egyptské pyramídy.
Egyptské ministerstvo starožitností prehlásilo, že ich predkovia mali unikátny systém vytvorený špeciálne pre stavbu pyramíd. Archeológom sa podarilo objaviť dôkazy o šikmej rampe s dvomi sériami schodov. Na oboch stranách bolo množstvo otvorov, ktoré boli využívané na dvíhanie kamenných blokov, ktoré boli neskôr prepravované cez šmýkačku. Za pomoci ľudskej, fyzickej sily a lán sa využívali drevené stĺpiky na tlačenie kamenných blokov hore kopcom.
Kilogram už nie je kilogram
S definovaním hmotnosti je to oveľa zložitejšie ako s inými veličinami. Kilogram totiž nemožno odvodiť zo žiadneho prírodného javu a teda nemôže byť korektne definovaný, podobne ako čas či teplota. Od roku 1889 je tak 1 kg definovaný na základe hmotnosti tzv. Veľkému kilogramu, prototypu závažia vytvoreného z platiny a irídia v pomere 9:1. Po viac ako storočí však vedci zistili, že sa relatívna hmotnosť prototypu a jeho kópií začína líšiť. Ide síce pre bežného človeka o zanedbateľný rozdiel, no v skutočnosti tým vznikajú veľké problémy. Kilogram preto treba redefinovať.
Diagnostika rakoviny za pár minút
Rakovina patrí medzi tie najzákernejšie ochorenia vôbec. Ročne na ňu ochorejú tisícky ľudí a množstvo z nich by mohlo žiť, keby u nich bolo ochorenie včas diagnostikované. Zdá sa však, že sa to čoskoro zmení. Vedcom sa totiž podarilo vynájsť test, ktorý prítomnosť rakoviny odhalí už v priebehu niekoľkých minút. Aj keď ide jednoznačne o skvelú novinku, ktorá pomôže tisíckam pacientov, test je ešte stále vo fáze overovania a kým sa dostane na trh a bude použiteľný na ľuďoch, ešte to nejaký čas potrvá.
Ako tento test funguje? Zameriava sa na odlišnosti v genetickej informácii, ktorú nesú rôzne typy rakovinových buniek. Či už ide o rakovinu pľúc alebo čreva, každý typ má iné genetické vlastnosti. Normálna štruktúra DNA bunky je nevyhnutná k tomu, aby dokázala plniť svoju funkciu, keď však vedci umiestnili rakovinovú bunku do vody a preskúmali ju pod transmisným elektrónovým mikroskopom, zistilo sa, že fragmenty DNA sa poskladali do akejsi 3D štruktúry výrazne odlišnej od štruktúry zdravej bunky. Aby boli zmeny ešte viac viditeľné, vedci pridávajú k bunkám aj molekuly zlata. Ukázalo sa totiž, že rakovinové bunky sa silno viažu práve na ne a výsledok je viditeľný doslova za pár minút.
Podpovrchové jazero na Marse
Rozhodne jeden z najväčších objavov mimo našu planétu, ktorý sa vedcom poradilo odhaliť v roku 2018. To, že na Marse sa pred miliardami rokov nachádzala voda v tekutom stave, vieme už dlho. Vieme i, že sa na Červenej planéte nachádza voda v podobe ľadu. Po dlhých rokoch však vedci finálne vyriešili aj hypotézu, či sa na v poradí štvrtej planéte slnečnej sústavy nachádza voda v tekutom stave. Na južnom póle Marsu totiž objavili obrovské jazero s tekutou vodou.
Nachádza sa pod ľadovou pokrývkou na južnom póle Marsu v hĺbke približne 1,5 km. Hlboké je podľa odhadov asi 1,5 metra a v niektorých miestach dosahuje dĺžku až 20 km. Voda v jazere má extrémne vysokú salinitu, vďaka ktorej pod povrchom ľadu ani pri mínusových teplotách nezamŕza. Voda v kvapalnom skupenstve je jedna zo základných zložiek pre potenciálnu existenciu života na Marse. Práve vysoká salinita jazera pod ľadovcom na južnom póle Marsu, však môže byť pre život absolútne nepriateľská.
Jednou vetou:
- Vedci zistili, čo spôsobilo masový úhyn 200-tisíc jedincov kriticky ohrozeného druhu sajgy tatárskej. Zabila ich bakteriálna infekcia nazývaná pasteurelóza, zomreli na otravu krvi.
- Umelá inteligencia od Googlu si vytvorila svoje umelé dieťa. Spoločnosť informovala, že ich AutoML (Automatizované mechanické učenie) systém dokázal naprojektovať a vytvoriť ďalšiu umelú inteligenciu.
- Vedci z MIT stavajú miniatúrne slnko. Už o pár rokov nám môže poskytovať neobmedzenú dodávku zelenej energie.
- V hĺbke 60 metrov vydržia aj 13 minút. Vedci pri skúmaní ľudí z kmeňa Bajau prišli na to, že sa ich genetický kód mierne odlišuje od zvyšku planéty.
- Vedci vytvorili matematický model stroja času. Problémom ostáva materiál.
- Expertom sa podarilo prepojiť mozgy troch ľudí, ktorí si teraz vedia čítať myšlienky.
- Anglický matematik zverejnil dôkaz Riemannovej hypotézy, jedného z matematických problémov tisícročia.
- V strede našej galaxie objavili objavili čiernu dieru s hmotnosťou štyroch miliárd sĺnk.
- Vo Švédsku možno spustili revolúciu v energetike. Vytvorili palivo, ktoré dokáže uskladniť solárnu energiu na 18 rokov.
- Sonda Voyager 2 opustila našu slnečnú sústavu a vstúpila do medzihviezdneho priestoru.
- Vieme ako znie Mars. Sonda InSight poslala záznamy zvuku vetra z povrchu červenej planéty.
Nahlásiť chybu v článku