Pre mňa osobne sú tieto filmy neodlučiteľnou súčasťou môjho detstva. A myslím, že nie len pre mňa. Veď ktorému dieťaťu by sa nepáčil svet, kde by ožili obrovské prehistorické jaštery? Tento rok nám dokonca svet ponúkol ďalšiu časť filmu, na ktorom sme viacerí vyrastali. Ale ako každý film sa aj séria Jurského Parku stretla za svoju históriu s negatívnymi ohlasmi, šomraním, hejtovaním a hľadaním všakovakých chýb. Pozrime sa teda na tie najväčšie hejty, ktoré si musel filmový štáb vypočuť.

V Jurskom Parku s poradovým číslom 4 mnohým fanúšikom chýbal komplexný pohľad na dinosaurí park. O aktívne zábery z vnútra parku nebola núdza, ale divákom chýbala celková predstava ako taký park vyzerá. Predsa len sme už vyrástli a zábery do papule obrieho dinosaura nás už nedokážu úplne uspokojiť.

Mnohí kritici poznamenali, že najnovšiemu filmu chýba vzorový ženský hrdina. Áno, ženské postavy tu sú, dokonca aj hlavné, ale celkové sympatie sa uberajú, tak ako v prvých filmoch, na mužskú postavu. Tvorcovia sa držali tejto nitky, ale znova… My, mladí chlapci, ktorí sme sa hrávali s umelými dinosaurami, sme už vyrástli a radi by sme vo filme videli hlavnú hrdinku, ktorá naozaj zahviezdi. Na druhú stranu má táto skutočnosť aj svetlejšie stránky. Po dlhej dobe uzrel svetlo sveta nesexistický hollywoodsky film, ktorý nikto nesleduje kvôli veľkým výstrihom.

Bryce Dallas Howard ako hlavná hrdinka filmu dostala na „prechádzku“ parkom plným mäsožravých beštií naozaj výbornú obuv. Mnohé ženy isto vedia, že len pár krokov v podpätkoch po trávniku je hotovou nočnou morou. Vo filme Jurský Park to však nie je žiadna zábrana. V prvom filme o dinosauroch dokáže Tyranosaurus udržať krok s džípom, ktorého plynový pedál bol zatlačený snáď až pod podlahu, ale v roku 2015 nestíha za slečnou v podpätkoch. Asi za tie roky poriadne zlenivel.

Milostná zápletka nemôže vo filme v 21.storočí chýbať. Čo nás však Jurský park naučil? Ak je vaše manželstvo v troskách, pošlite deti do smrteľného nebezpečenstva. A ak si neviete nájsť životného partnera? Urobte to isté a vydajte sa na samovražednú misiu.

V závere prvého filmu bol Jurský park zavretý. Verdikt bol jasný: nevyhovujúce bezpečnostné opatrenia. V 21. storočí však normy zdá sa nabrali hipisácky rozmer a navzdory skúsenostiam môžete v zábavnom parku pokojne vyskúšať kanoistiku rovno pri dinosauroch. O vaše deti sa nebojte. Kľudne nech sa pomedzi obrovské plazy prevážajú samé, bez dozoru, v obrovských sklených guliach.

V prvom filme nám John Hammond vo videu ukazuje spôsob, ako sa dostal ku genetickému materiálu prehistorických plazov. Z fosílie obyčajného komára, ktorý bol zakonzervovaný v jantári, extrahoval krv s DNA dinosaurov. Tú potom naklonoval a vybudoval si zábavný park. Takýto scenár je ale v skutočnosti úplne márny. Z podobnej fosílie by síce bolo možné odobrať DNA, ale jednalo by sa o DNA komára. Krv akéhokoľvek živočícha by v jeho tele takto dlho určite nezostala.

V celej histórii filmov si postavy stále myslia, že kradnúť vajcia a mláďatá dinosaurov je vcelku dobrý nápad. Stačí ak sa dostanete medzi medvedicu a jej mláďa a váš život sa razom ocitne na tenkom ľade. Ale tieto praktické znalosti prírody asi u dinosaurov neplatia, alebo áno?

Každopádne, filmy o Jurskom parku naďalej ostávajú v našich srdciach a raz ich určite ukážeme svojím vnúčatám.