Tento rok nám priniesol niekoľko zaujímavých astronomických udalostí, o ktorých sme sa vás snažili pravidelne informovať. Iné to nebude ani v tom nasledujúcom, no už dnes vám môžeme prezradiť, na aké nebeské divadlá sa môžete v roku 2018 tešiť. Nečakajú nás totiž len pravidelné meteorické roje. Vesmír nám ukáže oveľa viac.
Zatmenie mesiaca 2018
Rok 2018 bohužiaľ úplné zatmenie Slnka neprinesie. To najbližšie totiž príde až v roku 2024. Napriek tomu, budeme môcť zo Zeme pozorovať počas roka tri čiastočné zatmenia Slnka a dve úplné zatmenia Mesiaca. Dve zo spomínaných udalostí, budú môcť sledovať aj obyvatelia Európy.
- 31. január – úplné zatmenie Mesiaca viditeľné z Austrálie, Severnej Ameriky a východnej Ázie
- 15. február – čiastočné zatmenie Slnka viditeľné z Antarktídy, Čile a Argentíny
- 13. júl – čiastočné zatmenie Slnka viditeľné z Antarktídy a južného cípu Austrálie
- 27. júl – úplné zatmenie Mesiaca viditeľné z väčšiny Európy, Afriky, západnej a strednej Ázie a západnej Austrálie
- 11. august – čiastočné zatmenie Slnka viditeľné z Kanady, Grónska, severnej Európy a severovýchodnej Ázie
Meteorické roje
Na nočnej oblohe sa počas roka každoročne objavuje niekoľko meteorických rojov, ktoré patria medzi najvyhľadávanejšie astronomické udalosti vôbec. Medzi najznámejšie patria augustové Perzeidy s frekvenciou viac ako 60 meteorov za hodinu a decembrové Geminidy, ktoré sa v roku 2018 vyšplhajú až na 120 meteorov za jednu hodinu. Uniknúť by vám však nemali ani zvyšné periodické roje, ktoré vás aspoň na chvíľu vyženú z rušného života v 21. storočí. Môžete si byť istí, že vás o všetkých budeme včas informovať.
- Kvadrantidy (január)
- Lyridy (apríl)
- Eta Aquaridy (máj)
- Delta Aquaridy (júl)
- Perzeidy (august)
- Orionidy (október)
- Južné a Severné Tauridy (november)
- Leonidy (november)
- Geminidy (december)
Hranica čiernej diery
Okrem klasických zatmení a meteorických rojov prinesie rok 2018 aj mnoho ďalších zaujímavých udalostí z oblasti pozorovania vesmíru. Medzi nimi vyniká tá, ktorá je naplánovaná na apríl. Konečne totiž možno budeme môcť pozorovať hranicu čiernej diery a to vďaka projektu Event Horizon Telescope. Niekoľko teleskopov súčasne sa v apríli 2018 pokúsi vytvoriť snímky hranice čiernej diery – teda oblasti, odkiaľ nedokáže uniknúť ani svetlo. Okrem toho sa stále čaká na snímky čiernej diery Sagittarius A*, ktorá sa nachádza uprostred našej galaxie. Podľa mnohých sa týchto záberov dočkáme niekedy začiatkom nového roka.
Späť na Mesiac
I keď oficiálne dátumy ešte nepoznáme, je vysoko pravdepodobné, že sa v roku 2018 po 46 rokoch opäť raz človek dostane na Mesiac. Dobývanie Mesiacu v roku 2018 má v pláne hneď niekoľko krajín a spoločností. Prvou je India, ktorá po prvý raz vo svojej histórii vyšle na mesiac pohyblivý rover (bez ľudskej posádky). Aj známa spoločnosť SpaceX uviedla, že v nasledujúcom roku má vo svojom programe „výlet“ na obežnú dráhu Mesiaca s dvomi pasažiermi zo súkromných majetnejších občanov. Čínsky vesmírny program plánuje preskúmať odvrátenú stranu Mesiaca a za návrat ľudskej nohy na satelit Zeme sa vyjadrila aj americká NASA. Po desaťročiach sa tak aj naša generácia pravdepodobne dočká obrovskej udalosti v podobe pristátia na Mesiaci.
Pristátie na kométach
Ak patríte medzi fanúšikov vesmírneho výskumu, potom si pravdepodobne pamätáte na rok 2014, kedy na kométe Čurjumov-Gerasimenko pristál modul Philae, aby podrobne preskúmal povrch kométy. V roku 2018 nás čakajú hneď dve podobné veľkolepé udalosti. Japonská JAXA’s Hayabusa 2 pristane v júni na asteroide Ryugu a o dva mesiace neskôr americká OSIRIS-REx „navštívi“ asteroid Bennu. Vzorky z týchto misií sa späť na Zem dostanú v rokoch 2020 a 2023.
Ohňostroj pulzaru
Pulzary sú rotujúce neutrónové hviezdy, ktoré môžeme pozorovať ako zdroje elektromagnetického žiarenia. V roku 2018 sa astronómovia tešia na udalosť, ku ktorej by malo dôjsť začiatkom roku, aj keď nikto presný dátum nepozná. Jeden pulzar sa totiž dostane tesne za jednu z najjasnejších hviezd našej galaxie, čo spôsobí akýsi astrofyzikálny ohňostroj. Výbuch a uvoľnenie energie vedcom ponúkne možnosť pozorovať a merať hmotnosť, gravitáciu, magnetické pole a iné vlastnosti oboch telies. Pre svet vedy to bude výnimočný moment.
Sonda na Merkúr
Rok 2017 priniesol koniec sondy Cassini, ktorej úlohou bolo preskúmať prstence Saturnu. Sonda Juno skúmajúca Jupiter bude plniť svoju úlohu ešte niekoľko mesiacov. Ďalšou planetárnou sondou, ktorú nám svetové vesmírne programy prisľúbili bude BepiColombo, ktorá poletí na Merkúr, planétu najbližšiu Slnku. Rok 2018 prináša začiatok vývoja sondy, ktorá je spoločným projektom Európskej vesmírnej agentúry a japonského vesmírneho programu. Do roku 2025 však podľa oficiálnych vyjadrení BepiColombo určite nepoletí.
sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku