V rebríčku najväčších železničných nešťastí na svete nájdeme od skončenia druhej svetovej vojny iba jedno, ktoré siaha do európskych končín. Konkrétne do východnej Európy. Táto tragédia dostala okrem toho aj prívlastok najsmrteľnejšej železničnej katastrofy Sovietskeho zväzu uskutočnenej v časoch mieru.
Portál Railway technology, ktorý sa venuje aktuálnym správam a dátam zo sveta vlakov a železníc, zaradil do svojho zoznamu najväčších katastrof nehodu, ktorá sa odohrala v blízkosti ruského mesta Ufa v roku 1989. Konkrétne, 4. júna prišlo na tomto úseku Transsibírskej magistrály nešťastne o život 575 ľudí. Ďalšie stovky sa zranili a odniesli si následky, ktoré ich doživotne fyzicky poznačili. A to ani nehovoríme o psychických traumách, ktoré ich určite neminuli. Čo sa vlastne stalo?
Toxický oblak a iskry z koľajníc zapríčinili explóziu
O vznik tragédie sa nezapríčinila zrážka vlakov, ako by ste si možno mysleli, ale ich výbuch. V osudný deň začal v blízkosti niekoľkých stoviek metrov od železnice vytekať zemný plyn z prasknutého potrubia a lial sa smerom ku koľajniciam. Pri jeho úniku sa vytvoril toxický oblak, ktorý mal po strete s prechádzajúcimi vlakmi na svedomí výbuch. Príčinou boli iskry, ktoré vychádzali spod ich kolies.
K incidentu došlo v nočných hodinách, iba 75 minút po polnoci, a možno práve to bolo jedným z dôvodov, prečo si unikajúci plyn nikto nevšimol predtým, než zapríčinil nehodu. Respektíve aj všimol, ale veľmi to neriešil. Na plyn dokonca upozorňovali ľudia žijúci v okolí alebo vlakvedúci. Nikto však poriadne nezakročil, a tak vlaky šli ďalej po svojej naplánovanej ceste. Dvojica vlakov prepravovala celkovo až 1300 cestujúcich, a preto sa obrovskej tragédii nedalo zabrániť.
575 mŕtvych a ďalšie stovky zranených
Stalo sa tak na trase letoviska Adler, ktoré sa nachádza na pobreží Čierneho mora a mesta Novosibirsk. Jeden z vlakov mal namierené priamo k moru, druhý zas viezol dovolenkujúcich späť domov. Vo vagónoch sedeli stovky detí, keďže vlak si to šinul smerom do letoviska a prázdninových táborov. Celé rodiny sa tešili na dovolenku, kam sa už ale mnohí nikdy nedostali.
Spomedzi 1300 cestujúcich prišlo o život 575 ľudí a ďalších 800 utrpelo vážne zranenia. Pamätník na mieste však uvádza ďaleko vyšší počet, a to až 675 obetí na ľudských životoch. Neoficiálne správy dokonca spomínajú ešte väčšie číslo – 780 mŕtvych. My však zostaneme pri oficiálnom uvádzanom počte.
Výbuch o sile jadrovej bomby
Explózia o sile 10 kiloton zdevastovala všetkých 37 vozňov oboch vlakových súprav. Niektoré zdroje hovoria o ešte väčšej sile, a to až 12 kiloton. Pre lepšiu predstavu, uránová bomba Little Boy, ktorá bola zhodená 6. augusta 1945 na Hirošimu, spôsobila výbuch silný 15 kiloton.
To znamená, že výbuch týchto vlakov je možné porovnať s explóziou jadrovej bomby. Český portál Dotyk ho dokonca prirovnáva k spomínanej Hirošime, keďže sa dá predpokladať, že výbuch bol silnejší, než je dnes známe. Explózia vlakov bola viditeľná do vzdialenosti takmer 153 kilometrov. Vlna explózie mala na svedomí napríklad aj rozbité okná na domoch v mestečku vzdialenom niekoľko kilometrov, či stovky metrov zdevastovanej železnice.
Ľudia horeli ako zápalky
Niektoré vagóny okamžite ľahli popolom, z ďalších sa záchranári snažili vyťahovať obete a preživších. Zasahovali sanitky aj vrtuľníky. Vedúci zásahu Michail Kalinin, ktorý bol na mieste prítomný, neskôr tento zážitok opísal ako tragédiu, o ktorej sa ani nedokázali rozprávať, pretože natoľko strašnou bola. Dodal, že takéto nešťastie by nemal nikto vidieť na vlastné oči. Svedkovia, ktorí sa po výbuchu prišli na miesto pozrieť, hovorili, že ľudia v ohni horeli ako kusy zápaliek.
Nedokážeme si teda ani predstaviť, ako to na mieste vyzeralo. Podľa správ BBC, Michail Sergejevič Gorbačov, ktorý v tom čase stál na čele Sovietskeho zväzu, navštívil miesto po nešťastí a opísal ho ako „skutočné peklo„.
Dalo sa mu predísť?
Ak ste si mysleli, že k úniku plynu došlo úplne nečakane a nič predtým nenasvedčovalo tomu, že by sa podobný scenár mohol odohrať, opak je pravdou. Niekoľko hodín predtým si obsluha plynovodu všimla, že niečo nie je v poriadku. Veľkú pozornosť však tomu nevenovali a namiesto skutočného riešenia, ktoré by mohlo zabrániť tomuto nešťastiu, iba zvýšili na objeme plynu.
Navyše, český Dotyk píše, že pred rokom 1989, v ktorom sa tragédia odohrala, malo dôjsť až k 50 haváriám v dôsledku úniku plynu. Bolo iba šťastie, že dovtedy sa nikomu nič nestalo. Táto katastrofa to však vykompenzovala niekoľkonásobne. To, že sa vlaky stretli práve v mieste toxického oblaku, bola ďalšou z nešťastných náhod. Oba mali totiž v tú noc meškanie.
Dodnes nie sú názory v tom, kto alebo čo skutočne mohlo za toto nešťastie zjednotené. Podľa dostupných informácií však je možné vyniesť úsudky v tom, že sa dalo niečo podniknúť včas a možno mohlo byť všetko inak. Po rokoch je však najdôležitejšie nezabúdať na túto tragédiu a predovšetkým jej obete, ktoré takto nešťastne prišli predčasne o život.
railway-technology.com, arnolditkin.com, bbc.com, web.archive.org, nytimes.com, dotyk.cz
Nahlásiť chybu v článku