Havária lode PS General Slocum sa odohrala len niekoľko rokov pred haváriou Titanicu. Je možné, že práve táto udalosť tragédiu zatienila. Pekný deň na lodi si chcelo užiť 1 358 ľudí, najmä žien a detí. Mnohí z nich sa však na breh k svojim rodinám už nikdy nedostali.

Začalo to ako idylický deň

Zdalo sa, že 15. jún 1904 je ako stvorený na plavbu na výletnej lodi. Bol koniec školského roka a skupinka ľudí pozostávajúca najmä zo žien a detí sa vydala na výlet. Väčšinu pasažierov tvorili členovia nemecko-americkej komunity žijúcej v oblasti Lower East Side. Nalodili sa na palubu lode General Slocum. Ako píše portál Smithsonian Magazine, v tom čase to bol údajne ten najkrajší a najväčší výletný parník v New Yorku. Deti veselo mávali ľuďom na brehu, dospelí zas niesli v rukách košíky plné dobrôt, aby si mohli na palube urobiť príjemný piknik. Jednoducho idylka.

Na lodi bola dokonca aj kapela, ktorá spríjemňovala atmosféru počas plavby. Krátko po deviatej ráno kapitán William Van Schaick dostal informáciu, že loď je plná, podarilo sa predať vyše 1 000 vstupeniek. Okrem toho bolo na palube aj 300 detí mladších ako 10 rokov, tie však lístok nepotrebovali a približne 50 členov posádky. Odhaduje sa, že celkovo bolo na lodi približne 1 400 ľudí. Motor sa rozozvučal a parník sa vydal na cestu smerom k Locust Grove. Loď mala do cieľa doraziť o dve hodiny.

Parník bol z veľkej časti vyrobený z dreva a bol postavený tak, aby uniesol 2 500 pasažierov. Mesiac pred plavbou dokonca prešiel inšpekciou a inšpektor prehlásil, že je všetko v najlepšom poriadku. Napriek tomu však loď do cieľovej destinácie nikdy nedorazila. Na palube General Slocum totiž vypukol požiar.

Nie je jasné, čo požiar zapríčinilo

Ako informuje web New York Public Library, do dnešného dňa nie je celkom jasné, čo požiar spôsobilo. Existuje niekoľko rôznych verzií toho, ako sa udalosti osudného dňa vlastne odohrali.

Jedna z nich hovorí, že požiar vypukol v podpalubí v jednej z kabín vo chvíli, keď sa parník blížil k oblasti zvanej Hell Gate (v preklade Brána do pekla). Vďaka materiálu, z ktorého bola vyrobená, vďaka vánku a pohybu lode ju plamene pohltili celú extrémne rýchlo. K rýchlemu šíreniu plameňov prispeli aj olejové lampy, ktoré sa v tom čase využívali.

Ako sa dozvedáme z vyšetrovania, je pravdepodobné, že požiar zapríčinila zle uhasená cigareta alebo zápalka. Prví pasažieri si plamene všimli okolo desiatej hodiny ráno, požiar sa podľa ich slov šíril z viacerých miest súčasne. Horela aj skriňa plná horľavín a kabína plná nádrží s benzínom. Jeden z pasažierov, 12-ročný chlapec, okamžite bežal upozorniť kapitána. Ten mu však neveril. Požiarom sa začal začal zaoberať až o 10 minút neskôr, keď naň upozornili aj ďalší ľudia.

Van Schaick najprv prikázal, aby loď vyrazila plnou parou vpred. O chvíľu si to však rozmyslel a prikázal kormidelníkom, aby loď dostali k pobrežiu ostrova North Brother Island. Toto bol jeho posledný príkaz, potom sa odobral na jednu z palúb a čakal, kým bude parník v plytkej vode, aby mohol vyskočiť a doplávať do bezpečia.

Požiarne hadice boli nepoužiteľné

Žiaľ, aj keď bol Van Schaick zodpovedný za bezpečnosť pasažierov, urobil presný opak toho, čo sa od kapitána očakávalo. Navyše, aj keď parník prešiel kontrolou, až pri vyšetrovaní príčin požiaru sa ukázalo, že jeho bezpečnostné vybavenie bolo zanedbané a nedostačujúce. Aj požiarna hadica, ktorá sa na lodi nachádzala, bola vyrobená z lacných materiálov a poškodená na niekoľkých miestach, bola teda celkom nepoužiteľná.

Podľa portálu Smithsonian Magazine, ani jeden z členov posádky nemal potrebný výcvik pre zvládnutie takejto situácie. S hadicami, ktoré boli zhnité a praskali, zas nič nezmohli. „Požiar je nezvládnuteľný. Je to ako pokúšať sa uhasiť samotné peklo,“ povedal kapitánovi jeden z mužov. Masívne požiare boli čoskoro viditeľné už aj z Manhattanu, ľudia sa neveriacky prizerali. Na palube vypukla panika, matky sa v dave snažili nájsť svoje deti. Množstvo ľudí skočilo do vody napriek tomu, že nevedeli plávať.

Voda bola plná utopených detí

Posádka rozdávala ľuďom záchranné vesty, tie však boli taktiež v príšernom stave a nepoužiteľné. K parníku sa z pobrežia okamžite vydali lode, ktoré sa snažili zachrániť čo najviac ľudí. Čakal ich však srdcervúci pohľad na vznášajúce sa telíčka utopených detí. Vtedajšie noviny neskôr udalosť opisovali ako peklo, ktoré nie je možné popísať slovami. Stovky ľudí buď pohltili plamene, alebo ich zhltli vlny.

Niektoré deti zomreli na následky ušliapania, vydesený dav na ne nebral ohľad. Uprostred tohto pekla jedna z pasažierok porodila. V panike sa však hodila cez palubu a vo vlnách zomrela s novorodencom v náručí.

Zomrelo vyše 1 000 ľudí

Na ostrove North Brother Island bola nemocnica, kde boli izolovaní pacienti trpiaci týfusom a ďalšími nákazlivými ochoreniami. Keď personál zbadal horiace plavidlo, okamžite chystali hadice a pumpy na vodu. Van Schaickovi sa napokon podarilo dostať loď do vzdialenosti približne 7 až 8 metrov od pobrežia. Desiatky ľudí začali hádzať do vody laná a čokoľvek iné, o čo sa preživší mohli zachytiť.

Niektoré zdravotné sestry sa samé vydali do vody a vyťahovali z nej ranených s ťažkými popáleninami. Ako sa dozvedáme z archívu, kapitán prežil, aj keď s ťažkými poraneniami. Neskôr bol obžalovaný a odsúdený za to, že vyplával so ženami a deťmi na palube napriek tomu, že vybavenie lode bolo v katastrofálnom stave. Podľa súdu mal na svedomí životy 900 až 1 000 ľudí, ktorí počas tragédie zahynuli. Finálny počet obetí sa vyšplhal na číslo 1 021. Požiar lode General Slocum sa tak zapísal do dejín medzi tie najhoršie tragédie, aké kedy New York zažil. Prekonal ju až pád dvojičiek 11. septembra v roku 2001.

Otvoriť galériu (6)

Pozri aj:

Incident Byford Dolphin: Krv v potápačoch sa uvarila, orgány našli vymrštené vo vzdialenosti 10 metrov