Výroba elektrickej energie čaká už desaťročia na veľkú revolúciu. Tá sa opäť odkladá. Reč je o fúzii, čiže o výrobe elektriny pomocou zlučovania jadier ľahkých prvkov, ktoré takto vytvárajú veľké množstvo energie a ide prakticky o opačný proces, ako sa deje v klasických jadrových elektrárňach. Najväčší projekt na svete, ktorý sa zameriava na jadrovú fúziu — ITER, mal pritom začať fungovať už budúci rok. Tento termín sa ale posúva.
Vedci si pritom od projektu ITER sľubujú veľa. Dúfajú, že sa mu podarí vyriešiť kľúčové problémy jadrovej fúzie a tieto poznatky sa stanú základom pre vznik prvej fúznej elektrárne na svete. To sa ale bavíme o veľmi ďalekej budúcnosti aj vzhľadom na nie príjemné novinky ohľadom projektu ITER.
Prvá plazma v 2033
Na tlačovej konferencii, ktorá sa konala 3. júla 2024, oznámil riaditeľ projektu ITER, Pietro Barabaschi, že prvé spustenie sa posúva o osem rokov od pôvodného plánu a navyše si projekt vyžiada o 5 miliárd eur viac, uvádza český portál Epoch Times.
ITER vzniká v južnom Francúzsku, v obci Saint-Paul-lès-Durance a podieľa sa na ňom Európska únia, USA, Rusko, Čína, India, Japonsko a Južná Kórea.
Pôvodne sa počítalo, že prvotné spustenie fúzneho reaktora ITER nastane už budúci rok, čiže v roku 2025. Malo ísť o tzv. prvú plazmu, kedy malo byť jeho prvé spustenie. Samozrejme, ITER by nefungoval hneď naplno, ale testovali by sa jednotlivé komponenty a súčasti, pričom sa počítalo, že naplno by sa rozbehol v roku 2035, kedy by sa začala fáza deutérium-trícium.
Teraz je ale všetko inak a s prvotným spustením sa počíta v roku 2033 a so spustením na plný výkon sa počíta s rokom 2039. Navýšenie rozpočtu o 5 miliárd eur sa stále skúma, no ako a uvádza v tlačovej správe z konferencie, je ťažké odhadnúť skutočné náklady pri takomto projekte.
Hlavným faktorom omeškania projektu bola pandémia, ktorá spomalila nielen práce samotného projektu, ale zapríčinila aj oneskorenia v dodávateľskom reťazci. Fyzici ale nebudú teraz sedieť so založenými rukami do roku 2033. Plánujú dovtedy ďalšie vylepšenia, aby v konečnom dôsledku boli všetky míľniky projektu úspešné.
Čo je jadrová fúzia?
Fúzia sa považuje za svätý grál energetiky. Je opakom jadrového štiepenia, ktoré sa bežne využíva v jadrových elektrárňach. Napodobňuje jav, ktorý sa odohráva vo vnútri hviezd, teda aj na našom Slnku, a preto sa experimentálnym fúznym reaktorom, ako je aj ITER, hovorí tiež „umelé Slnko“. Samotný reaktor sa podľa konštrukcie nazýva tokamak, menej bežný je stelarátor. Aj reaktor ITER je typu tokamak.
Vo vnútri tokamaku sa plynný vodík vplyvom teploty a tlaku mení na plazmu, v ktorej prebieha fúzia. Pri nej sa zlučujú jadrá vodíka a uvoľňuje sa veľké množstvo energie. Aby sa tokamak vplyvom vysokej teploty na úrovni desiatok miliónov stupňov neroztopil, je plazma udržiavaná v silnom magnetickom poli a vo vákuu.
Cesta fúziou, ktorá bude základom dodávania energie, je ešte veľmi ďaleká. Okrem udržania plazmy po dlhý čas je tiež potrebné zabezpečiť, aby vytvárala viac energie, ako sa do jej navodenia vloží. To sa už podarilo fyzikom z amerického National Ignition Facility v Národných laboratóriách Lawrence Livermore, avšak túto fúziu navodili pomocou laserov, ktorými ostreľovali palivo a teda nie v tokamaku, ktorý má potenciál, aby bola táto energia z fúzie aj využiteľná.
Nahlásiť chybu v článku