Vďaka nemu budú môcť odborníci vidieť vesmír lepšie než kedykoľvek predtým. Zatiaľ však bolo potrebné teleskop otestovať, vďaka čomu vznikla najväčšia doteraz vytvorená fotografia. Predmet, ktorý si vedci na fotenie zvolili, vás prekvapí.

Prečo práve brokolica?

Akonáhle bude teleskop Vera C. Rubin v Čile dokončený, stane sa pre vedcov nesmierne užitočnou pomôckou, píšu vedci vo vyhlásení. Súčasťou teleskopu bude zároveň aj najväčší digitálny fotoaparát, ktorý dokáže vyhotoviť až 3200-megapixelové fotografie.

Ako informuje portál IFLScience, testovanie fotoaparátu už prebehlo, vedci sa rozhodli vytvoriť obrovskú fotografiu brokolice. Prečo práve tá? Aj keď sa môže zdať, že ide o náhodne zvolený objekt, pravdou je, že brokolicu si vedci zvolili preto, lebo je členitá a je organizovaná do formy fraktálu.

To znamená, že štruktúra brokolice sa opakuje, čím vytvára akýsi vzorec. Hlavičky brokolice vytvárajú logaritmickú špirálu a počet špirál vždy predstavuje Fibonacciho číslo. Povrch brokolice je teda ideálny na to, aby na nej vedci otestovali, čoho všetkého je fotoaparát schopný.

Aaron Roodman, ktorý je za konštrukciu a testovanie fotoaparátu zodpovedný sa vyjadril, že ide o mimoriadny úspech. Fotoaparát je totiž nevyhnutný na rozšírenie katalógu galaxií s názvom Legacy Survey of Space and Time (LSST). Teleskop pomôže vedcom lepšie porozumieť vesmíru, temnej hmote a temnej energii.

V plnej prevádzke by mal byť teleskop v roku 2022

Zábery sú dôkazom toho, že technológia neustále napreduje míľovými krokmi. Napríklad, záber brokolice je taký veľký, že na jeho zobrazenie je potrebná obrazovka s ultra vysokým rozlíšením. Navyše, fotoaparát je schopný zachytiť aj golfovú loptičku nachádzajúcu sa vo vzdialenosti až 25 kilometrov. Okrem brokolice vedci vyhotovili záber Very Rubin, priekopníčky v oblasti astronómie, ktorá zmenila spôsob, akým odborníci vnímali temnú hmotu, píše portál Space.

Ak pôjde všetko podľa plánu, odhaduje sa, že prvý záber oblohy by mohol teleskop s fotoaparátom vyhotoviť už v priebehu budúceho roka. V plnej prevádzke by mal byť v októbri v roku 2022. Vedci sa však obávajú, že pandémia koronavírusu môže spôsobiť posun v plánoch, starosti im ale robia aj množstvá satelitov. Štúdia publikovaná prostredníctvom AAS uvádza, že desiatky, ba až stovky satelitov Starlink z dielne Elona Muska na obežnej dráhe Zeme sú jednou z najväčších prekážok vo výhľade. Podľa štúdie uverejnenej v časopise Astronomy & Astrophysics, vedci prídu až o 30 % jasnej oblohy v ranných a vo večerných hodinách a kvôli satelitom prídu až o 50 % výhľadu počas súmraku.

Pozri aj:

Stavy vyvolané psychedelickými látkami sú podobné tým náboženským, tvrdia odborníci