Dnes, keď už poznáme takmer každý kút našej planéty, orientujeme svoj pohľad na nekonečný vesmír. Namiesto nás ho však objavujú prístroje. V minulosti však boli na mape sveta mnohé biele miesta. Postupne ich rôzni objavitelia a cestovatelia zaplňovali, až napokon ostali len najnehostinejšie miesta Zeme. Polárne oblasti. V 19. storočí sa britský námorný kapitán John Franklin vybral so svojou posádkou do Arktídy hľadať severozápadnú cestu do Tichého oceánu okolo pobrežia Kanady. Táto expedícia je dodnes najdesivejšou polárnou katastrofou histórie. Viete, čo sa tam v skutočnosti stalo?

John Franklin nastúpil do britského námorníctva ako 14-ročný. Už ako 20-ročný bol poručíkom kráľovského loďstva a bojoval proti španielsko-francúzskemu námorníctvu v bitke pri Trafalgare. Po vojnovej kariére sa v roku 1818 vydal na svoju prvú cestu na sever.

Prvá Franklinova expedícia naprieč severnou Kanadou mala tiež tragický nádych. Okrem objavovania tohto územia mala expedícia za úlohu okukať možnú severozápadnú cestu okolo Kanady. Expedícia sa dostala ďaleko na sever Kanady, kde prezimovala a rozhodla sa pre spiatočnú cestu. Spiatočná cesta znamenala pochod hrôzy. Vo svojom denníku ju Franklin opisuje troma slovami: hlad, zima a vyčerpanie. Zásoby jedla a teplého oblečenia došli a členovia výpravy museli konzumovať lišajníky a iné rastliny. Expedícia sa rozdelila na dve skupiny. Na húževnatých námorníkov a tých, ktorí im nestačili s tempom. V pomalšej skupine došlo čoskoro ku kanibalizmu. Franklinovu skupinu zachránili vďační Indiáni, ktorí im poskytli jedlo, a tak sa námorníci po takmer 4 rokoch dostali späť do civilizácie. Táto expedícia znamenala pre svet takmer 9000 kilometrov novoobjaveného územia.

Franklin sa na sever vydal ešte niekoľkokrát, naposledy v roku 1845. Napriek vysokému veku nastúpil do velenia výpravy, ktorá mala naveky rozriešiť otázku severozápadnej cesty okolo Kanady. Franklin velil dvom lodiam, Erebus (Podsvetie) a Terror (Hrôza). Lode vyplávali smerom k Islandu, ďalej ku Grónsku. Tu sa oddelili od sprevádzajúcich lodí a už ich nikto nikdy nevidel.

Británia vyslala za Franklinovou expedíciou niekoľko záchranných výprav. Hmotné dôkazy o smrti všetkých námorníkov priniesla až výprava z roku 1857, vrátane lodného denníka. Z neho vyplýva, že za smrť 129 účastníkov expedície môže hneď niekoľko faktorov.