Napriek tomu, že takmer 80-ročný pán vyrastal v kruhu francúzskych intelektuálov, v jednom momente sa rozhodol život v európskej spoločnosti úplne opustiť. Dnes žije skromným asketickým životom tibetského mnícha v Nepále.
Hoci prezývku „najšťastnejší muž na svete“ mu pridelili vedci, sám Matthieu Ricard je zástanca názoru, že titul je v čomsi „mediálne prehnaný“. Vzišiel pritom z komplexnej 12-ročnej štúdie o meditácii a súcite, ktorú viedol Richard Davidson, uznávaný neurológ z Wisconsinskej univerzity.
Nemusíme neustále všetko zlepšovať
V dnešnom svete sme presvedčení, že jediná cesta k skutočnému šťastiu vedie naprieč tvrdou prácou a je o neustálom napredovaní. Neraz narazíme na výroky, akými je prirovnávanie našej mysle k vode – pokiaľ stojí, mení sa na močiar, v pohybe však dáva život.
Rovnako ako väčšina ľudí praktizujúcich budhizmus, aj Ricard však tvrdí, že v živote potrebujeme pravý opak. Ľuďom, ktorí v živote hľadajú šťastie, prezradil čosi o vlastnom spôsobe života počas rozhovoru s portálom Business Insider na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose.
Podľa jeho slov, pokiaľ jeden človek neustále premýšľa o sebe a o tom, ako neustále čosi zlepšovať, v konečnom dôsledku bude jeho vyčerpaná myseľ plná stresu a nešťastia.
„Nie je to o morálnom hľadisku. Jednoducho, byť celý deň zameraný smerom ‘ja, ja, ja’, je ohromne dusivé. Tiež to vedie k nešťastiu, pretože z celého sveta sa stane buď hrozba, alebo potenciálny zdroj vlastného záujmu pre seba samého.“
Pri práci s našou mysľou mnohí z nás nemyslia na to, že myšlienky, podobne ako svaly, musíme trénovať. Z nikoho sa nestane človek benevolentný a plný lásky, prečítaním jediného článku. Ricard tento tréning trefne prirovnal k maratónu.
„Ak budem trénovať, možno maratón zabehnem. Pravdepodobne nebudem olympijský víťaz, ale medzi tréningom a netrénovaním je šialený rozdiel. Tak prečo by to nemalo byť s mysľou rovnaké? Existuje názor, že zhovievavosť, pozornosť, emocionálna rovnováha a odolnosť sú zručnosti. Dajú sa trénovať. Pokiaľ to všetko spojíte, tak môžete povedať, že šťastie je zručnosť, ktorú človek buduje tréningom.“
5 až 15 minút denne úplne stačí
Skúste si preto darovať trénovanie tejto „zručnosti“. Podľa Ricarda, aj 5 až 15 minút denne dokáže zázraky. Preto si vyčleňte každý deň krátku chvíľu, kedy sa zameriate na aktívnu koncentráciu na pozitívne pocity, akými sú šťastie, vďačnosť a láska, namiesto toho, aby ste sa ihneď pohli k ďalšej myšlienke.
Ricard tvrdí, že jeho úsilím je ľuďom demystifikovať meditáciu ako takú.
„Nie je na nej nič mystické. Nepotrebujete sedieť, usilovať sa o prázdnotu mysle, nepotrebujete vonné tyčinky a mangové stromy… Všetci v sebe raz za čas ucítime bezpodmienečnú lásku k dieťaťu či k niekomu drahému. Takýto pocit však bežne trvá 10, 15 sekúnd, jednu minútu, kým prejdeme k niečomu inému. Miesto toho si tento krásny, silný a teplý pocit nechajte. Namiesto toho, aby ste ho za pár sekúnd nechali zmiznúť, kultivujete ho päť, desať minút.“
Ricard dodáva, že prvé výsledky ucítite už po dvoch týždňoch. Vďaka podobnému praktizovaniu tak budete stále bližšie k tomu, aby ste sa, podobne ako on, jedného dňa ocitli v stave trvalého šťastia.
„Nie je to nič záhadné. Je to ako keď cvičíte na klavíri. Cvičíte svoju myseľ na láskavosť, na všímavosť, na vnútorný pokoj, na odolnosť. Všetko, čo sa dá trénovať ako zručnosť. O tom vám neuroveda hovorí znova a znova.“
Nahlásiť chybu v článku