Vnášanie farbiva pod ľudskú pokožku je starobylá zvyklosť, ktorú podľa historikov a etnografikov praktizovala takmer každá kultúra na zemi a často z rozličných dôvodov. Kožu jednotlivca spravidla upravuje iná osoba, a to pomocou príslušného nástroja.

Podľa McGill University je najstaršia známa evidencia mikropigmentovej implantácie viditeľná na múmii “ľadového muža” menom Ötzi, s odhadovaným vekom 5300 rokov.

Kresba na tele sa nazýva tetovanie, ktorého slovný pôvod “tatau” (označiť) má tahitské korene. Ide o zvukomalebné slovo, pričom “tat” referuje búchanie nástroja o pokožku a “au” bolesť tetovanej osoby, uvádzajú Royal Museums Greenwich.

Rovnakou technikou dodnes tetuje aj najstaršia tatérka na svete. Filipínska rodáčka Apo Whang-Od je vďaka svojmu jedinečnému majstrovstvu mimoriadne obľúbená a prezývaná aj žijúca legenda.

K veľkému momentu vedie dlhá cesta

Na severe filipínskeho ostrova Luzon leží v provincii Kalinga horská dedinka Buscalan. V súčasnosti je možné dedinku nájsť na mape už aj pod názvom “Whang-od Buscalan Tattoo Village”. Na tomto území sídlia ľudia kmeňa Butbut, patriaceho do domorodej etnickej skupiny Kalinga. Kmeň je taký izolovaný, že má svoj vlastný jazyk a takmer nikto v ňom nerozpráva národnou tagalštinou ani svetoznámou angličtinou.

Ako názov dedinky na googli prezrádza, jednou z jej obyvateliek je i Maria Oggay, známa ako Apo Whang-Od a prvá ženská mambabatok – domorodá tatérka. Už 91 rokov udržuje vyše tisícročnú tradíciu filipínskeho domorodého tetovania – batok, prenášanú z generácie na generáciu. Denne za ňou cestujú stovky návštevníkov z celého sveta, no neobvyklá skúsenosť často zanechá stopu nielen na ich pokožke, ale aj na duši.

Kto sa chce nechať legendou potetovať, čaká ho viacdňová púť za svojím cieľom. Najprv je nutné doletieť do filipínskeho hlavného mesta Manila, odkiaľ sa vyráža na 15-hodinovú jazdu úzkymi, kľukatými a často zatarasenými cestičkami s hlbokým spádom do roklín.

Po ceste doslova ohromia výhľady vyrážajúce dych na 2000 rokov staré svetové dedičstvo UNESCO – ryžové terasy v Banaue, ležiace vo výške 1500 metrov nad morom. Inžiniersky zázrak kmeňa Ifugao, nazývaný aj “ôsmy div sveta” či “schody do neba”, nájdete vyobrazený na bankovke v hodnote 20 pesos.

Od konca vozovky vás ešte čaká trištvrte hodiny dlhá túra prírodnou scenériou do rodnej dedinky mambabatok a dúfanie, že vás v ten deň prijme. Keďže v odľahlej oblasti krajiny nie je telefónny signál a iba zopár obyvateľov má špeciálny router na internet, nedá sa k nej objednať vopred. Vzhľadom k pokročilému veku tatérky a kolísavému zdraviu, všetko závisí od jej rozhodnutia. Turisti preto niekedy zostávajú v dedinke alebo v jej okolí aj niekoľko dní.