Vývoj atómových zbraní v USA neustal ani po zhodení bômb na Hirošimu a Nagasaki. Práve naopak. Už v tom čase si jadroví fyzici uvedomovali veľký potenciál atómových zbraní a možností, ktoré môže priniesť termonukleárna, teda vodíková bomba. Tá totiž dokáže vytvoriť obrovskú silu, aj 1000-násobne väčšiu, ako bomby zhodené na Japonsko. Preto už v roku 1952 otestovali USA prvú vodíkovú bombu na svete, s označením Ivy Mike. O dva roky započali sériu testov s označením Castle. A z nich jeden test dopadol katastroficky. Udialo sa to presne pred 70. rokmi.
V článku sa dozviete aj:
- ako vstúpil svet do éry termonukleárnych bômb;
- v čom urobili Američania pri teste Castle Bravo chybu;
- čo sa udialo pri teste Castle Bravo;
- aké to malo následky.
Vodíková éra
Otestovanie prvej vodíkovej bomby Ivy Mike bolo v mnohých smeroch prelomové. Kým dovtedy jadrové testy mali silu na úrovni desiatok kiloton TNT, Ivy Mike dosiahol silu 10 400 kiloton TNT, čo bolo neporovnateľne viac.
Test Ivy Mike vytvoril ohnivú guľu o priemere troch kilometrov a hríb o výške 37 a šírke 161 kilometrov. Počas testu sa vytvorili dokonca dva nové prvky, a to einsteinium a fermium. Test dokázal, že vyrobiť bombu o obrovskej ničivej sile je možné.
Vodíková bomba
- je to atómová bomba, ktorej hlavný zdroj energie tvoria ťažké izotopy vodíka – deutérium a trícium
- funguje na princípe jadrovej fúzie, teda zlučovania jadier vodíka, pričom sa uvoľňuje veľké množstvo energie
- ako „rozbuška“ je použitá klasická štiepna atómová bomba na báze uránu či plutónia, ktorá poskytne teplotu na úrovni miliónov stupňov Celzia a veľký tlak, aby mohla prebehnúť jadrová fúzia
- horná hranica sily bomby prakticky neexistuje, najsilnejšia otestovaná bomba Sovietskym zväzom – Cár bomba, mala silu 57 megaton TNT
Séria testov Castle
V roku 1954 USA zahájilo sériu jadrových testov s označením Castle (Hrad). Skúšky boli vykonávané od začiatku marca do mája 1954. Naplánovaných bolo celkovo 7 testov, napokon ich bolo realizovaných iba šesť, uvádza archivovaný vládny dokument. Zrušenie testu Echo bolo z dôvodu, že po teste bomby Bravo sa ukázala konštrukcia paliva ako zastaraná a tento test nebol nutný.
Za testovaciu oblasť bol vybraný atol Bikini v Mikronézii, v Tichomorskej časti Marshallových ostrovov, uvádza Nuclear Weapon Archive. Testy boli atmosférické, teda boli odpaľované na povrchu zeme, prípadne na člnoch. Operácia Castle bola vládnymi predstaviteľmi prezentovaná ako úspešná, najmä v dôsledku toho, že dokázala uskutočniteľnosť použitia tzv. suchého paliva. Avšak iné technické problémy prispeli k tomu, že sa začalo verejne hovoriť o zákaze jadrových skúšok.
Castle Bravo
Prispel k tomu najmä test Castle Bravo, ktorý bol prvým zo série a aj najsilnejším, a to nielen v rámci testu, ale aj v histórii USA. To ale vôbec nebolo v pláne. Test bol realizovaný ako tajný. Plánovaný účinok bomby bol stanovený na silu medzi 4 až 8 megaton TNT, uvádza portál Brookings.
Bomba bola umiestnená na umelo postavenom ostrove Namu na atole Bikini. Detonácia bomby sa uskutočnila 1. marca 1954 o 6:45 miestneho času. Keď bola bomba odpálená, do jednej sekundy sa vytvorila ohnivá guľa s priemerom 7,2 kilometra a teplota dosahovala závratných 55-tisíc stupňov Celzia, pričom vytvorená ohnivá guľa bola videná na diaľku viac ako 400 kilometrov. Výbuch zanechal kráter široký dva kilometre a hlboký až 76 metrov.
Oveľa silnejší, než sa očakávalo
Test Castle Bravo priniesol mnoho problémov. Najväčší bol ten, že bomba mala silu až 15 megaton, čo je dvoj- až trojnásobne viac, než fyzici predpokladali. Príčinou vyššieho účinku bola chyba, ktorú urobili projektanti bomby. Na konštrukciu totiž použili špeciálne lítium, ktoré ale začalo produkovať oveľa väčšie množstvo trícia, ako plánovali. Tým bol značne zvýšený účinok bomby.
Nahlásiť chybu v článku