Mnohokrát som už počula vetu: „Najväčším nepriateľom prírody je človek“. Obávam sa, že po prečítaní tohto článku sa nad tým budeme ešte dlho zamýšľať. V tomto konkrétnom prípade sa ukázalo, že my, ľudia, sa veľmi ako ochrancovia krajiny nesprávame. Arturo bol  30-ročný ľadový medveď, ktorý väčšinu svojho života prežil v zoologickom parku Mendoza. Dňa 3. júla však umrel na komplikácie, ktoré išli ruka v ruke s vekom, no aj s hroznými podmienkami, v ktorých žil.

Arturo, alebo tiež  tiež najsmutnejší ľadový medveď, ako ho mnohí prezývali, mal len 8 rokov, keď ho odtrhli od jeho matky a poslali zo svojho domova do Argentíny. Jeho novým domovom sa stal výbeh zaliaty cementom, ktorý sa nachádzal vo vyprahnutom juhoamerickom podnebí, kde Arturo musel znášať teploty, ktoré niekedy dosahovali až 40°C.

Ak by ste náhodou nevedeli, ľadové medvede vo svojom prirodzenom prostredí žijú v teplotách až – 40°C, najmä v nehostinnej Arktíde, kde plávajú v mrazivých vodách a lovia svoje koristi. Právnik z oblasti práv zvierat uviedol, že v priebehu niekoľkých posledných rokov svojho života vykazoval Arturo známky „šialenstva“. Mal neprirodzené a opakované pohyby, ktoré u zvierat vznikajú práve vtedy, keď v zajatí pociťujú nadmerný stres.

[youtube blBf9epGi94 720 410]

„Myslím si, že Arturo strávil celý svoj život v podmienkach, ktoré boli stresujúce a absolútne bezohľadné,“ povedal Barry MacKay, vedúci programu „Born Free USA“, čo je program, ktorý bojuje za práva zvierat. „Každá bunka tela ľadového medveďa je prispôsobená na to, aby sa vyskytovala v snehu, v zime a blízko ľadu. Tu môže loviť, páriť sa, počúvať svoje dravé inštinkty, kvôli ktorým dokáže prekonávať obrovské vzdialenosti,“ dodáva Barry.

Arturo sa počas svojho života nemohol nikdy ochladiť vo vode, pretože jeho malinký „bazén“ nebol ani pol metra hlboký.

Úbohé ospravedlnenie vedenia prišlo v podobe toho, že Arturo vraj umrel na smútok zo samoty. Jeho životný partner totiž umrel pred dvomi rokmi. Odvtedy ste mohli vidieť Artura len bezcieľne blúdiť vo svojom betónovom výbehu. Neustále chodil sem a tam na malej ploche, kde sa vyskytoval tieň.

Správy o žalostnom stave tohto ľadového medveďa sa rozšírili medzi ľudí po celom svete. Dokonca bola spísaná aj petícia, aby bol Arturo presunutý z Argentíny do zoologického parku v Kanade, kde by mal určite priaznivejšie podmienky na život a najmä by tam bola priaznivejšia, chladnejšia klíma.

„Teplo musí byť pre Artura neznesiteľné a jeho osamelý život to ešte viac zhoršuje,“ zdielal svoje obavy jeden z obyvateľov Argentíny. „Vidieť fotografie jeho zúfalstva a utrpenia je ťažké uniesť. Prosím Vás, aby ste prehodnotili túto situáciu.“ Po celé dlhé roky sa ľudia po celom svete snažili zmierniť Arturove utrpenie. No dnes už je neskoro…

Z advokátskej kancelárie Barryho MacKaya prišla 3. júla smutná správa, že Arturo vzdal svoj boj o život. „Prajem si, aby Arturo poznal všetkých ľudí na svete, ktorí za neho bojovali, zbožňovali ho, či mu chceli pomôcť a zvýšiť informovanosť o tomto prípade. Myslím si, že je to veľmi tragická udalosť a dúfam, že môžeme konečne ukončiť udržiavanie týchto zvierat v prostredí, ktoré pre nich jednoducho nie je prirodzené,“ povedal po tragickej udalosti Barry.

Teraz už je Arturo konečne voľný…

zdroj:interez.sk (Lucia M.), pulptastic.com