V roku 1859 videl britský astronóm Richard Carrington na povrchu Slnka záblesk bieleho svetla. Vedci ho nazvali Carringtonova udalosť a je to najintenzívnejšia slnečná búrka, aká kedy bola zaznamenaná. Aké by boli jej následky v súčasnosti?
Čo je to Carringtonova udalosť?
Hoci sa môže zdať, že Carringtonova udalosť je dávnou minulosťou, existujú oprávnené obavy z toho, čo by sa mohlo stať, keby Zem zasiahla taká silná alebo ešte silnejšia solárna búrka. Ľudstvo je dnes totiž oveľa viac závislé od elektriny ako v roku 1859, píše Live Science. Carrington v tom čase skúmal skupinu tmavých škvŕn na Slnku, známych ako slnečné škvrny, keď zaznamenal niečo, čo neskôr opísal ako „zvláštny výbuch svetla, ktorý trval asi päť minút“.
Podľa štúdie z roku 2016, uverejnenej v časopise Advances in Space Research, išlo vlastne o prvú slnečnú erupciu, ktorá bola kedy pozorovaná a zaznamenaná. Ľudia si vďaka tomu mohli užívať pohľad na výnimočne krásnu polárnu žiaru. Podľa správy v The Illustrated London News z 24. septembra 1859 z telegrafných prístrojov v Paríži lietali iskry a telegrafista Frederick Royce vo Washingtone D.C. hlásil, že dostal veľmi silný elektrický šok, ktorý ho na okamih omráčil.
Celkovo Carringtonova udalosť podľa štúdie z roku 2016 zasiahla takmer polovicu telegrafných staníc v Spojených štátoch. Slnečné erupcie sú podľa NASA intenzívne erupcie plazmy a žiarenia spojené so slnečnými škvrnami. Dochádza k nim, keď sa magnetická energia, ktorá sa hromadí, náhle uvoľní, uvádza Hugh Hudson, solárny fyzik, v štúdii z roku 2021 v časopise Annual Review of Astronomy and Astrophysics.
Škody by boli masívne
Carringtonova udalosť vyvolala na Zemi geomagnetickú búrku, tá môže spôsobiť poriadnu spúšť. V roku 1989 pre takúto búrku ostalo bez elektriny na 9 hodín vyše 6 miliónov ľudí len v kanadskom Quebecu. Poškodila tiež transformátory, vrátane jedného v jadrovej elektrárni, a takmer vyradila z prevádzky elektrické siete v USA od východného pobrežia až po severozápadný Pacifik. Geomagnetické búrky môžu tiež narušiť rádiovú komunikáciu a GPS navigáciu.
Slnečná plazma môže ohrievať aj horné vrstvy atmosféry planéty, čo ovplyvňuje satelity na nízkej obežnej dráhe Zeme, uviedla NOAA. Ak by ku Carringtonovej udalosti došlo dnes, škody, ktoré by napáchala, by mohli siahať k miliardovým sumám. Následky by boli citeľné ešte niekoľko rokov. Udalosť by mohla súčasne poškodiť viacero transformátorov veľmi vysokého napätia, ktoré je ťažké nahradiť.
Kedy sa udalosť zopakuje?
To by mohlo mať za následok vážne narušenie finančných trhov, bankovníctva, telekomunikácií, obchodných transakcií, pohotovostných a nemocničných služieb, čerpania vody a prepravy pohonných hmôt a potravín. Ekonomické straty by boli masívne. V ohrození by sa mohli ocitnúť aj astronauti misie Apollo vo vesmíre. Aj keď podľa Hudsona slnečná erupcia na úrovni Carringtonovej udalosti nemusí predstavovať až takú veľkú hrozbu, ako sa niektorí obávajú.
Existujú však dôkazy, že Slnko môže byť schopné tzv. „superžiarenia“, ktoré môže uvoľniť desaťkrát alebo viac energie ako Carringtonova udalosť. Podľa Space Weather sa udalosť, ako je Carringtonova, opakuje každých 100 až 1000 rokov.
Nahlásiť chybu v článku