Verte či nie, najosamelejší strom na svete je aktuálne vzdialený až 222 km od najbližšej formy týchto rastlín. Tento unikát však podľa slov vedcov môže teraz pomôcť k vyriešeniu klimatickej krízy, a to za pomoci jednoduchého triku.
Ostrov Campbell je od Nového Zélandu vzdialený až 700 kilometrov. A práve na tomto neobývanom kuse našej planéty sa týči ten najosamelejší strom. Smrekovec je vysoký 9 metrov a jeho najbližší „kolega“ sa nachádza až na Aucklandských ostrovoch, približne 222 kilometrov ďaleko.
Najnovšie má však osamelý strom zaujímavú spoločnosť. Tím výskumníkov a vedcov z Nového Zélandu v súčasnosti skúma túto rastlinu za jedným konkrétnym cieľom – zistiť a odhaliť príčiny klimatických zmien.
Ako však informuje The Guardian, aj keď je smrekovec na ostrove zapísaný aj v Guinessovej knihe rekordov za najvzdialenejší strom od ostatných, je to vraj zložité na 100 % potvrdiť, keďže sa doteraz nedohodlo na definícii, čo sa dá považovať za strom.
Vyrieši to globálne otepľovanie?
Tento smrekovec Sitka mal zasadiť niekdajší guvernér Nového Zélandu Lord Ranfurly ešte začiatkom 20. storočia. Jeho vek sa však nedá presne vyrátať, no na čo určite poslúži, je skúmanie klimatickej krízy.
Vedúca výskumu, doktorka Jocelyn Turnbull, verí, že tento strom jej dá odpoveď na to, čo sa deje s absorpciou oxidu uhličitého v Južnom oceáne.
„Z CO2, ktorý produkujeme spaľovaním fosílnych palív a dostávame ho do atmosféry, tam ostane asi len polovica. Druhá polovica ide do pevniny a oceánu. Ukazuje sa, že Južný oceán, jeden zo „zachytávačov“ oxidu uhličitého, pohltil asi 10 % všetkých emisií, ktoré sme vyprodukovali za posledných 150 rokov,“ načala doktorka.
V spolupráci s ďalšími vedeckými inštitúciami si vedúci experimentu kladú dve hlavné otázky: Ak sa uhlíkové „záchytné miesta“ naplnia, spôsobí to masívne zrýchlenie globálneho otepľovania? Respektíve, keď sa naučíte, ako fungujú, možno týmto záchytom pomôcť pohltiť ešte viac uhlíka a znížiť globálne otepľovanie?
Najlepšou metódou na meranie koncentrácie CO2 je odoberanie vzoriek atmosféry, no môže byť doplnené aj o vzorky vody z veľkej hĺbky. „Nemôžete zbierať vzduch, ktorý tam bol pred 30 rokmi, pretože tam už nie je,“ povedal Turnbull.
Prišli s novým spôsobom, pomôže im strom
Keďže vzduch je nepresný a vzorky z hlbín oceánov je náročné zozbierať, vedci pod vedením Jocelyn Turnbull vynašli nový spôsob. „Prišli sme s nápadom použiť letokruhy. Keď rastliny rastú, fotosyntézou odoberajú oxid uhličitý zo vzduchu a využívajú ho na rast svojich štruktúr a oxid uhličitý zo vzduchu tak končí v letokruhoch,“ cituje The Guardian vedkyňu.
Veľa potrebných vzoriek je teda usadených v letokruhoch stromov, ktoré sú v Južnom oceáne vzácnosťou. „Tento strom rástol oveľa rýchlejšie ako čokoľvek iné v tomto regióne. Prstence sú väčšie, ľahšie sa oddeľujú, a tak sa z nich jednoduchšie získava záznam,“ povedala výskumníčka.
Stromu nič nechýba
Výskum prebieha už šiesty rok. Ešte v roku 2016 pomocou ručnej vŕtačky extrahovala Turnbull 5 mm dlhú vzorku zo stromu, ale výsledky ešte nie sú zverejnené a pravdepodobne sa budú odoberať ďalšie. Keď sa však posunú vpred, možno prídu na to, ako spomaliť klimatické zmeny spôsobené spaľovaním fosílnych palív.
Koho by neúnavne zaujímalo, ako taký strom vyzerá naživo, šéfka výskumu má jednoduchý odkaz. „Aby ste sa tu vôbec dostali zo zátoky, musíte prejsť cez tulene, uškatce, tučniaky a albatrosy. Strom nepôsobí osamelo, práve naopak,“ zakončila doktorka.
Nahlásiť chybu v článku