Ale aby sme našej domovine až tak nekrivdili, je nutné uznať, že mnoho z nich sa dokončilo, sú prínosom a tešíme sa z nich dodnes. Potom je tu však aj množstvo takých, ktoré dokončené neboli a skutočne by sa nám zišli. Tie najpodstatnejšie a v skutočnosti aj nevyhnutné začínajú diaľnicou, ktorú staviame už 46 rokov. Tie najmenej podstatné končia napríklad pri Banskobystrickom mori.

Dnes sa pozrieme na projekty, ktoré nám ako občanom a bežným smrteľníkom boli sľúbené, no nikdy sme sa ich nedočkali. Prípadne sa o nich len špekulovalo, no vzbudili toľko nadšenia, že výsledné sklamanie zamávalo s väčšinou národa.

Zimné olympijské hry

O zimných olympijských hrách na Slovensku snívame už celé desaťročia. Takýto plán sa však doposiaľ vyplniť nepodarilo, no pred časom v nás vzplanulo svetielko nádeje. Ako rýchlo prišlo, tak rýchlo aj odišlo. Pri kandidatúre padol návrh, v ktorom by spolupracovalo Poľsko a Slovensko. Táto možnosť vznikla v roku 2012 a znela tak, že by sa zimné olympijské hry odohrávali v Krakove a na slovenskej strane Tatier by sa uskutočnili niektoré súťaže v zjazdovom lyžovaní. Aj napriek tomu, že táto vízia padla, zimnú olympiádu by sme jedného dňa na našom území videli veľmi radi.

Hyperloop

Hyperloop je vizionársky projekt najväčšieho súčasného vynálezcu Elona Muska. Ten je mimo iného známy svojou túžbou prejsť sa po Marse a následnou jeho kolonizáciou, vytvorením služby Paypal a elektrickým autami Tesla s vysokým výkonom aj dojazdom. Musk predstavil Hyperloop, vysokorýchlostný transportný systém iba na papieri, avšak niekoľko spoločností sa začalo zaoberať jeho výstavbou. Ide o podobný koncept ako metro, no je založený na pohybe pretlakových kapsúl podtlakovými rúrkovými tunelmi. Spoločnosť Hyperloop Transportation Technologies chcela postaviť takúto dráhu na Slovensku, ktorá by mala spojiť Bratislavu, Viedeň a Budapešť. Či sa tohoto projektu skutočne niekedy dočkáme je otázne, no bolo by fajn vidieť takúto „budúcnosť“ na Slovensku.

Alweg

Spoločnosť Alweg vznikla v roku 1953 a názov dostala podľa iniciálov mena svojho zakladateľa, ktorým bol Axel Lennart Wenner-Gren. Hovoríme o nezvyčajnom type jednokoľajky, ktorá je poháňaná elektrinou, a preto je tichá a ekologická. Takáto technológia sa bežne využíva v japonskom Tokiu alebo americkom Seattli, no mohla zavítať aj do slovenských Tatier. Plány však nikdy neboli dotiahnuté, a tak medzi Popradom a Štrbským Plesom namiesto Alwegu jazdia štandardné metské električky.

Košicko-bratislavská diaľnica

Túto diaľnicu nám sľubujú politici už nesmierne dlhú dobu. S  výstavbou tejto diaľnice, ktorá by mala spájať Bratislavu a Košice, sa začalo už v roku 1972. Plány na výstavbu však siahajú až do 30. rokov minulého storočia. Odkedy nám je diaľnica sľubovaná, odvtedy sa jej termín odkladá. V súčasnosti majú výstavbu najviac komplikovať tunely a najskorší termín jej otvorenia sa odhaduje na rok 2025 až 2027. Pokiaľ sa tento dátum podarí splniť, bude to takmer sto rokov od vytvorenia plánov až po samotné dokončenie.

Tunel na Jadran

Československý tunel na Jadran bol projekt, ktorého autorom je profesor Karel Žlábek. Malo ísť o rýchlostnú železnicu vedúcu poväčšine tunelom priamo z Československa až k Jadranskému moru. Vďaka nej by sme sa dostali k vlastnému prístavu s názvom Adriaport z Českých Budějovíc, cez Rakúsko až do Slovinska. Tu by ležal umelo postavený ostrov so spomínaným prístavom. Ostrov a prístav mal byť vybudovaný z materiálu získaného pri ťažbe. Stavba by však trvala niekoľko desaťročí a cena tohto špásu by dnes vyšla na takmer 115 miliónov eur. Práve na tejto sume celý projekt zlyhal.

Bratislavské metro

Bratislavské metro, podobne ako diaľnica, siaha so svojimi počiatkami a plánovaním pred rok 1989. V Petržalke žilo ku koncu roka 2016 presne 103 473 ľudí a toto gigantické sídlisko bolo vystavané s tým, že so zbytkom mesta bude prepojené metrom. Žiaľ tak sa nestalo. Základy sa však položili, a tak dodnes existuje chodníček vedúci cez Petržalku, po ktorom sa môžete z jedného konca na druhý prechádzať dve a pol hodiny. Na jeho konci je vyhotovené aj depo, ktoré je dnes zaplavené a špinavé. Portál imhd.sk píše, že na metro sa minulo asi 400 miliónov korún a dnes je už jasné, že z nich vyžila celá jedna generácia projektantov. Škoda, že peniaze neposlúžili ich pôvodnému účelu.

Banskobystrické more

Banská Bystrica mala dostať vlastné more. V roku 2013 sa špekulovalo s myšlienkou, že namiesto plážového kúpaliska by tu vyrástol komplex, ktorý by bol inšpirovaný krytým vodným parkom Seagaia v japonskom meste Mijazaki. V Banskej Bystrici sa tak teda mala ukrývať hala s odnímateľnou strechou, kde by sa nachádzala piesočnatá pláž a morská voda s umelým vlnobitím. Mestské plážové kúpalisko v Banskej Bystrici je už od roku 2007 prenajaté na 30 rokov firme Aqualand Slovakia a jej investor by bol podľa všetkého naklonený realizácii tohto projektu. Táto myšlienka sa však nestretla s pochopením u poslancov, a tak zlyhala na nedôvere.

Pozri aj: Byty by tu stáli 400-tisíc €. Toto by sa stalo, keby sa Bratislava stala hlavnou svetovou metropolou