História si pamätá nejednu schopnú ženskú veliteľku, ktorá sa dokázala statočne postaviť nepriateľskej armáde. Jednou z najobávanejších veliteliek svojej doby bola aj keltská kráľovná Boudica, ktorá sa za ohavné činy voči jej ľudu a rodine Rimanom krvavo odplatila. Jej vyčíňanie vošlo do histórie a nechýbalo veľa, aby zásadne prepísalo dejiny Rímskej ríše.

Rímska invázia do Británie

Aby sme spoznali pozadie celého príbehu, musíme začať rímskou inváziou do Británie, ktorú mal v 40. rokoch nášho letopočtu na svedomí cisár Claudius. Ostrov mal naozaj búrlivú povesť a zápasiace kmene vyvolávali strach aj u iných cisárov. Koniec koncov, jeho predchodcovia Caligula a Tiberius boli v rámci zahraničnej politiky pasívni a posledný, kto sa pokúsil Britániu dobyť, bol samotný Július Cézar.

Claudius v snahe o získanie rešpektu považoval dobytie ostrovov za prioritu, ktorú sa mu okolo roku 43 podarilo naplniť. Po hladkom dobytí južného brehu Británie, postupoval ďalej a jednotlivé kmene boli nútené sa podriadiť. Výnimku predstavoval kráľ Icenov Prasutagas, ktorý sa s Rimanmi dohodol a vládnuť ostal ako nútený spojenec. Podľa Prima Zoom nie je známe, prečo, a za akých podmienok, bol Prasutagas ponechaný pri moci. Ako ďalej uvádza portál Sky History, približne v roku 48 sa za kráľa Prasutagasa vydala 18-ročná Boudica, ktorá sa tak stala kráľovnou kmeňa Icenov.

Podvod a poníženie

Podľa Historic UK bola kráľovná neprehliadnuteľná žena, z ktorej išiel rešpekt a strach. Historici ju opisujú ako vysokú tmavovlásku so zúrivým pohľadom a prenikavým hlasom. O jej neskoršej činnosti sa už dozvedáme najmä z rímskych zdrojov, predovšetkým od historikov Tacita a Cassida Dia. Postava keltskej kráľovnej sa do dejín zapísala vďaka sledu udalostí, ktoré sa spustili v roku 60 po smrti jej manžela Prasutagasa.

Ten zomrel prirodzenou smrťou, pričom zanechal aj veľmi sporný závet. Svoje dedičstvo rozdelil na polovicu medzi svoje dve dcéry, ktoré mal s kráľovnou Boudicou, a rímskeho cisára Nera. Jeho cieľom zrejme bolo takticky ukázať zvrchovanosť Ríma, no zároveň bohaté kráľovstvo stále ponechať v rukách rodiny. Závet však nebol Rimanmi rešpektovaný (údajne pre dlhy kráľa Prasutagasa) a krátko po jeho smrti anektovali kráľovstvo Icenov, zabrali majetky a ponížili kráľovskú rodinu.

Rímsky guvernér Suetonius Paulinus, v tom čase pôsobiaci v Británii, nechal vyplieniť množstvo domácností a zotročiť Icenov. Proti týmto krokom pochopiteľne protestovala kráľovná Boudica, no efekt to malo práve opačný. Paulinus ju nechal verejne zbičovať a čo je horšie, jej dve dcéry surovo znásilniť. Podobným utrpením si mali prejsť aj ďalší icenskí náčelníci s rodinami. Ako píše portál History.com, kráľovná Rimanom prisahala krvavú pomstu.

Britská bojovníčka za slobodu za sebou nechala desaťtisíce mŕtvych

Netrvalo dlho a Boudica začala s ďalšími keltskými kmeňmi pripravovať plán odvety. Podľa Live Science prišla vhodná chvíľa na útok okolo rokov 60-61, keď bola väčšina rímskej armády sústredená na ostrove Anglesey, kde bojovali proti druidom. Prvé útoky prišli na mesto Camelodunum (dnešný Colchester) a Londinium (dnešný Londýn), kde boli výsledky jej plienenia hrozivé. Niektorí historici dokonca tieto škody v menšom meradle prirovnali k erupciám, ktoré zničili Pompeje a Herculaneum.

Keltské kmene, vedené kráľovnou prahnúcou po pomste, postupovali ďalej, masakrovali a plienili všetko, čo im prišlo do cesty, stínali hlavy rímskym sochám a znesväcovali cintoríny. V tej dobe už armádu sťahoval aj Suetonius Paulinus, pretože s pár tisíckami mužov zbesilé útoky nedokázal odvrátiť. Boudica vyplienila aj osadu Verulamium (dnešné St. Albans) a podľa Sky History si tieto útoky vyžiadali okolo 80 000 obetí.