V súvislosti s objavovaním polárnych oblastí na začiatku 20. storočia si svet vybaví najmä mená Roalda Amundsena a Roberta Scotta. Nemenej významnou postavou, ktorú ale história často opomína, je aj Ernest Henry Shackleton. Ten absolvoval niekoľko náročných ciest do najmrazivejších končín našej planéty, pričom jedna sa definitívne zapísala do histórie. Nie však tak, ako by si Shackleton predstavoval.
Mýtický južný pól
Ernest Shackleton bol členom posádky Roberta Scotta pri úspešnej plavbe k brehom Antarktídy v roku 1901. Vysneným cieľom bolo dosiahnutie južného pólu, čo sa ale nepodarilo. Odvtedy sa tento cieľ stal Shackletonovou prioritou a túžil sa stať prvým mužom, ktorý sa na južný pól dostane. V rámci prvej expedície v roku 1908, ktorú už viedol on sám, sa mu spoločne s jeho posádkou podarilo dosiahnuť niekoľko významných vedeckých objavov, čím si vyslúžil povýšenie do šľachtického stavu. Vysnívaný úspech však stále nedosiahol.
Než stihol Shackleton naplánovať svoju ďalšiu výpravu, miesto v dejinách si na jeho úkor vypýtal Roald Amundsen. Ten so svojou výpravou dosiahol južný pól ako prvý, pričom hneď za ním sa to podarilo aj Robertovi Scottovi. Shackleton sa však nevzdal a svoje meno hodlal do dejín v súvislosti s Antarktídou zapísať tak či tak.
Nová ambiciózna expedícia
V mrazivých končinách ostal po dobytí južného pólu už iba jeden nezdolaný cieľ. Tým bol prechod polárneho kontinentu z Wedellovho mora cez južný pól k Rossovmu moru. Tak sa zrodila dnes už legendárna výprava s názvom Trans-Antarctica Expedition, ktorej cieľ bol viac než odvážny. To všetko s ohľadom na fakt, že na južnom póle dovtedy stálo len desať ľudí, z ktorých piati umreli na spiatočnej ceste.
Už plánovanie samotnej expedície bolo veľmi náročné, keďže si vyžadovala kvalitné personálne obsadenie a pochopiteľne aj značné financie. S náborom posádky sa spája aj príbeh o inzeráte, ktorý mal Shackleton vypísať. Jeho znenie malo byť: „Hľadám dobrovoľníkov pre nebezpečnú cestu. Nízka mzda, krutá zima, dlhé hodiny v úplnej tme zaručené. Návrat neistý. Uznanie len v prípade úspechu„. Či takýto inzerát naozaj existoval, dodnes nevieme, keďže sa nezachoval žiadny dôkaz. Podstatné je, že Shackleton napokon dal dokopy posádku a financie, ktoré mu umožnili výpravu zrealizovať.
Veľmi úspešný neúspech
Ako uvádza oficiálna webová stránka Ernesta Shackletona, výprava bola veľmi úspešným neúspechom. V auguste 1914 bolo všetko pripravené a posádka lode Endurance sa chystala vyplávať. Práve v tom období sa začala 1. svetová vojna, pričom Shackleton ponúkol svoje služby britskej armáde, no nasledujúce pokyny boli jasné – pokračovať.
Pri tejto výprave boli vytvorené dve expedičné skupiny. Tá prvá, ktorej súčasťou bol aj samotný Shackleton a vyplávala z Británie, mala prejsť cez Wedellovo more k južnému pólu. Druhá skupina mala vyplávať z Tasmánie cez Rossovo more k pevnine na Antarktíde, vybudovať tam tábor a útočisko pre Shackletonovu skupinu prichádzajúcu z druhej strany.
Začiatkom novembra dorazil Shackleton na ostrov Južná Georgia (juhovýchodne od kontinentu Južnej Ameriky), kde získal od tamojších rybárov cenné informácie o aktuálnych podmienkach. Tie naznačovali, že išlo o obzvlášť ľadový rok a z plánovaných niekoľkých dní, ktoré mali slúžiť len na doplnenie zásob, sa stal celý mesiac. Posádka lode Endurance sa pripravila aj na scenár, že by musela nejaké obdobie prečkať zamrznutá v ľade. Ako sa neskôr ukázalo, tento scenár sa naplnil a mesiac strávený na ostrove, v rámci ktorého posádka doplnila potrebné zásoby, sa ukázal ako kľúčový pre prežitie.
„Zamrznutí a rozdrvení“
Ako uvádza portál History.com, dva dni po opustení ostrova Južná Georgia loď Endurance narazila na ľadovú bariéru, ktorou sa predierala niekoľko týždňov. Poveternostné podmienky sa však prudko zhoršovali a v dôsledku silnej víchrice sa obrovské ľadové kryhy pritlačili k sebe, čím znemožnili v januári 1915 lodi akýkoľvek pohyb. Teplota klesala pod -20 stupňov Celzia. Shackleton pôsobil pred posádkou pokojne, no plne si uvedomoval vážnosť situácie. Netrvalo dlho a ľadové kryhy začali loď drviť. Endurance napokon tlak ľadu nezvládla a skončila pod ním.
Posádka zachránila najdôležitejšie zásoby nutné pre život a 3 záchranné člny. Podmienky na prežitie však boli katastrofálne a 28 mužov veľmi rýchlo zistilo, že sa pešo ďaleko nedostanú. Shackleton tak nariadil vytvoriť tábor priamo na ľadovej kryhe a posádke povedal, aby ich duše „posadla trpezlivosť“. Kryhy sa pomaličky unášali na sever, posádka musela kvôli potrave loviť tučniaky a tulene, až napokon v apríli svitlo svetielko nádeje v podobne opusteného Slonieho ostrova (Elephant Island), ku ktorému ich ľad dostal. Bolo to po nekonečných troch mesiacoch v zovretí chladu. Záchranu to ale ani zďaleka nepredstavovalo, keďže podmienky na tomto ostrove neboli o nič lepšie.
Odvaha, odhodlanie, trpezlivosť a úžasná záchranná misia
Ani pobyt na Elephant Island sa ale nedal bez pomoci prežiť dlho. Shackleton sa teda rozhodol pre mimoriadne odvážnu, ale nebezpečnú cestu. S piatimi členmi posádky sadli do člnu a vydali sa na cestu dlhú 1400 kilometrov – ich cieľom bol ostrov Južná Georgia, ktorý sa stal ich východiskovým bodom pred expedíciou. Prejsť takúto vzdialenosť v člne pri zlých poveternostných podmienkach a v jednom z najdrsnejších morí sveta? Takmer nemožná úloha. Podľa dostupných informácií ich po ceste stretla búrka, kvôli zaťaženiu lode sa museli zbaviť spacákov aj náhradných vesiel. Pochopiteľne začali pribúdať aj omrzliny.
Plavba v člne pomenovanom James Caird trvala nekonečných 16 dní. Posádka ale priplávala k ostrovu Južná Georgia, no boj o život sa ani tentoraz neskončil. K civilizácii ich čakala ešte trojdňová cesta cez ľad a kopce. Túžba zachrániť vlastné životy a zvyšok posádky uväznený na Elephant Island bola silná. A napokon aj úspešná. Shackleton so svojou skupinou dorazili do cieľa a po niekoľkých pokusoch získal aj loď, pomocou ktorej sa podarila záchrana zvyšných členov posádky. Akoby zázrakom, ani jeden z členov neumrel a po dlhých mesiacoch v tuhej zime prišlo vykúpenie. Bolo to v auguste 1916.
Práve z tohto dôvodu je expedícia Endurance označovaná ako veľmi úspešný neúspech. Ernestovi Shackletonovi sa síce vytúžený cieľ dosiahnuť nepodarilo, no do dejín sa zapísal aj tak. Príbeh o trpezlivosti, odvahe a vôli prežiť je jeden z najsilnejších, aké nám moderná história ponúka a stal sa mementom pre mnohých ľudí. Aj v zdanlivo neriešiteľnej situácii je túžba žiť a odhodlanie veľmi silným, ba až kľúčovým faktorom.
Nahlásiť chybu v článku