Je to monštrum, ktoré sa zrodilo v hĺbke ruín reaktora. Po výbuchu v jadrovej elektrárni v Černobyli, kedy došlo k prehriatiu a následnej explózii reaktora, sa urán, grafit, piesok a cement „zliali“ dokopy a vytvorili niečo, čomu hovoríme Slonia noha. Názov si táto zmes vyslúžila pre svoj zvráskavený povrch, informuje portál IFLScience.
Celá táto nesmierne rádioaktívna hmota bola nájdená šesť mesiacov po výbuchu v ruinách reaktora. Meria viac ako dva metre a váži stovky ton.
Neuveriteľne nebezpečná
Slonia noha je tzv. korium a tvorí ju roztavené jadrové palivo, množstvo betónu, piesku a ďalší materiál použitý pri stavbe krytu reaktora. V roku 1986 dosahovala Slonia noha úroveň radiácie až 10-tisíc röntgenov za hodinu.
To podľa portálu nautilus znamená, že ktokoľvek sa k hmote priblížil, bol do minúty mŕtvy. Aj keď po 38 rokoch je jej rádioaktivita nižšia, stále predstavuje veľké nebezpečie pre zdravie. Stačí stáť v jej bezprostrednej blízkosti 300 sekúnd a človek dostane smrteľnú dávku radiácie.
Takáto smrteľná zmes v takom veľkom množstve sa nikde inde nevyskytuje. Objavená bola tak, že vedci do priestoru spustili diaľkovo ovládanú kameru, ktorá odfotila prvú snímku.
Nekvalitné fotografie v dôsledku radiácie
Vďaka tomu, že radiácia Slonej nohy poklesla, sa k nej v roku 1996 dostal Artur Korneyev, kazašský jadrový inžinier, aby zmeral jej radiáciu a preskúmal ju.
Ako píše portál Atlas Obscura, keď 26. apríla elektráreň vybuchla, uránové tyče so zirkónovým plášťom sa roztavili a v priebehu týždňov sa táto jedovatá láva obohatená o piesok a betón prehorela cez podlahu. V priebehu rokov Slonia noha vychladla a popraskala. Aj dnes sa však stále odhaduje, že jej teplota je mierne vyššia ako teplota okolia, keďže stále v nej prebieha rádioaktívny rozpad.
Ak vás zarazila nekvalitná fotografia, je to preto, že aj na samotný film pôsobila vysoká radiácia. Možno sa čudujete, že sa Korneyev vôbec podujal na túto „výpravu“. Pravdou ale je, že sa pri nej zdržal iba krátko a radiácia mu nestihla ublížiť.
Pre Korneyeva bola pritom táto iba jednou zo stoviek nebezpečných ciest, ktoré podnikol v rámci skúmania černobyľskej havárie. Jeho úlohou bolo lokalizovať miesta s palivom a určiť ich úroveň radiácie.
Korneyev tiež plánoval výstavbu nového sarkofágu. Ako šesťdesiatnika ho ale postihol sivý zákal a s ohľadom na jeho zdravie mu bol vstup do sarkofágu zakázaný. Korneyev však svoje konanie nikdy neoľutoval a dokonca na margo celej situácie žartoval, pričom tvrdil, že „sovietske žiarenie je to najlepšie žiarenie na svete“.
Článok bol pôvodne publikovaný v roku 2022.
Nahlásiť chybu v článku