Z filmov a historiek poznáme viacero neslávne známych sídlisk a mestských štvrtí, ktoré by ste mali pre vlastné bezpečie obchádzať na kilometre. Na vrchole tohto rebríčka sa nachádza aj neapolská štvrť Scampia, s ktorou sa prevažne spájajú pojmy ako drogy, kriminál, špina, chudoba a nebezpečenstvo.

Ak sa o niektorých miestach na svete hovorí, že sú tzv. Bohu za chrbtom, tak to bez debát platí aj pre sídlisko Le Vele v neapolskej Scampii. Mestská časť na severe mesta pod Vezuvom sa rozkladá na ploche 4,2 km² a obýva ju približne 80 000 ľudí.

Neapol je vo svete známy pre viacero vecí, pričom na čele je určite tradičná pizza či námorná história. Opačná strana obľúbenosti a populárnosti však patrí Scampii, ktorá je synonymom nebezpečenstva. Táto mestská časť začala rásť v 60. až 80. rokoch minulého storočia s obrovskými plánmi do budúcnosti.

Krásny plán sa zmenil na horor

Scampia mala byť modernou mestskou štvrťou s parkom a obytnými budovami, kde by ľudia medzi sebou vytvorili silnú komunitu. Projekt nabral obrátky najmä v 80. rokoch, kedy si po veľkom zemetrasení hľadalo príbytok množstvo Neapolčanov. Scampia sa stala ich novým domovom, ktorý sa rokmi menil z komunitného prostredia na mohutnú betónovú džungľu bez občianskeho vybavenia.

Dá sa tvrdiť, že práve na slabom občianskom vybavení padol celý pôvodný koncept Scampie. Obrovské množstvo ľudí, no žiadne nákupné centrá, priemyselné a pracovné zóny, reštaurácie či bary. Málo pracovných príležitostí zapríčinilo nezamestnanosť a teda vytvorili dopyt po rýchlych peniazoch, ktoré sa v Neapole dali zarobiť dvoma spôsobmi, pričom po prostitúcii bol najrozšírenejší predaj drog.

Scampia, no hlavne sídlisko Le Vele (v preklade „plachty“, pozn. autora), sa postupne stávalo centrom mafiánskych gangov, prostitúcie, obchodovania s drogami a všetkých ostatných kriminálnych činností, ktoré vám môžu napadnúť. V budovách s ikonickým vzhľadom sa usídlila najmä Camorra.

Tu šéfuje Camorra

Každý, kto sa aspoň okrajovo šuchol o tému organizovaného zločinu, teda mafie, musel zazrieť aj názov tejto talianskej skupiny. História mafiánov z Camorry siaha až do 17. storočia a boli to práve oni, kto ovládol Le Vele v Scampii a nariadil tam vlastné práva a zákony.

Keď prichádzate s otázkou, prečo jednoducho nezakročila polícia, odpoveď je, že mala strach. Veď prvá policajná stanica sa na mieste zriadila až 15 rokov po tom, čo sa do areálu nasťahovali prví obyvatelia. A je možné konštatovať, že ich práca v Scampii bola zbytočná, keďže ak nepomáhali mafii, boli na odpis.

Iné zdroje zase tvrdia, že po rozmachu mafie do tamojšej politiky si už nechodili gangstri pýtať pomoc k politikom, ale práve naopak. Za ďalšie, talianska vláda dlhodobo problémy v Scampii prehliadala, lepšie povedané, dala od nich ruky preč. Z gigantického územia sa tak stalo miesto, kde sa množil odpad, choroby, vojny gangov aj vraždy.

Syndikát Camorra prevzal absolútnu moc nad Le Vele aj Scampiou, pričom sa začala starať aj o veci ako odvoz odpadu či kanalizačné práce. Keďže mafia a kriminál sa tam rozmohli oveľa skôr, než akékoľvek ochranné mechanizmy, neskoršia snaha bola zbytočná. Ak sa, zriedkavo, konali akcie na drogových dílerov, tí sa rozutekali do okolitých domov, kde mali pripravené kovové brány a zbrane. Polícia do Le Vele nechodila, teda nepoznala tamojšie ulice ani plány budov.

Vzhľadom na to, že Camorra má odlišné usporiadanie a hierarchiu, než ostatné gangy, práve ich horizontálne rozdelenie moci zapríčinilo časté kruté vojny rodín o územie a vplyv. Niektoré trvali pár dní, iné sa v Le Vele odohrávali aj celé mesiace.

Úradmi mierne pohol incident, kedy v roku 2004 mafiáni umučili a zastrelili len 21-ročnú Gelsominu Verde. Pracovníčku v továrni na výrobu kože uniesli a mučili členovia klanu Di Lauro v snahe prinútiť ju odhaliť miesto pobytu jej bývalého priateľa, člena klanu Scissionisti, Gennara Notturna. Gelsomina a Gennaro sa však rozišli týždne pred jej únosom.

Ešte pár rokov predtým sa totiž rozhodlo, že neudržateľnú situáciu a anarchiu v Scampii nevyriešia inak, než zbúraním Le Vele. Nebolo to však len také jednoduché, keďže Vele sa skladalo zo siedmych masívnych vysokých budov.

Tri z nich boli postupne zrovnané so zemou v rokoch 1997, 2000 a 2003, no situácia v ostatných budovách bola už natoľko nekontrolovateľná, že na území stále žilo približne 40 000 ľudí, pričom presné údaje o počte obyvateľov sa vzhľadom na neusporiadanie nepodarilo získať.

Svetlo na konci tunela môže byť veľmi ďaleko

V roku 2006 po veľkom tlaku na neapolskú aj národnú vládu sa rozhodlo, že Le Vele bude o pár rokov minulosťou a všetky zložky sa budú snažiť o reštart sídliska s pozitívnymi vyhliadkami do budúcnosti. Demoláciu síce v roku 2020 prerušil nález azbestu, no plánom naďalej ostáva strhnúť špinavé a schátrané budovy a vyčistiť krvou a odpadom pokryté ulice.

Vláda naštartovala aj projekt „Reštart Scampie“, ktorého súčasťou je výstavba nových budov pre ostatných obyvateľov azda najnebezpečnejšieho sídliska celej Európy. Zodpovedné orgány sa tiež rozhodli pre novú energiu pre Scampiu, čoho znakom je umiestnenie novej kliniky či nasadenie vojenských ochranných zložiek, ktoré v rámci svojho výcviku a pôsobenia zvyšujú pocit bezpečia v okolí.

Aj keď aktuálne plány sú viac než optimistické, je otázne, či sa Scampia a jej sídlisko Le Vele ešte dokážu po desiatkach rokov hnitia opäť postaviť na nohy a splniť tak pôvodný zámer, a síce, byť moderným miestom pre život tisícok rodín.

Otvoriť galériu (11)

Pozri aj:

V kotloch varili hlavy, väzni radšej páchali samovraždy. Prvý nemecký tábor smrti vznikol dávno pred…