Slovensko je síce jedna z najmladších krajín sveta, no má bohatú históriu. Okrem toho, že sa môžeme hrdo pýšiť prívlastkom krajina hradov, veľký kus histórie môžeme nájsť aj na iných miestach. Ak ste milovníci slovenskej ľudovej kultúry, či radi objavujete tradície našich predkov a ich každodenný spôsob života, skanzeny sú pre vás ako stvorené. V našej malej krajine ich máme hneď niekoľko. A verte či nie, nie sú to iba Čičmany či Vlkolínec – aj keď práve nimi začneme.
Najkrajšie skanzeny na Slovensku
Čičmany
Nemusíme sa asi rozprávať o tom, že Čičmany sú náš hádam najznámejší a určite aj jeden z najkrajších skanzenov. Mnohí tento skanzen označujú za pýchu slovenskej kultúry a vzory, ktoré nájdeme na drobných domčekoch v tejto dedine, sa objavujú na rôznych prezentačných materiáloch Slovenska, nevynímajúc dresscode slovenského olympijského tímu.
Čičmany sú obec v okrese Žilina. Ležia v kotline Strážovských vrchoch pri prameni riečky Rajčianky a môže pýšiť prívlastkom najvyššie položená obec v Žilinskom okrese. O vzniku obce kolujú mnohé teórie. Niektoré hovoria, že je nemeckého pôvodu, najrozšírenejšie však tvrdia, že Čičmany majú korene na Balkáne, konkrétne v Rumunsku. Prví obyvatelia prišli do tejto oblasti v 14. storočí a zaoberali sa chovom oviec, poľnohospodárstvom, výrobou papúč či výrobou a predajom bryndze. V roku 1977 bola dolná časť dedinky vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Dnes žije v obci 160 z pôvodných 1500 obyvateľov.
Najväčším lákadlom tohto skanzenu sú samozrejme zruby vyrobené z dreva s typickou ľudovou pravidelnou ornamentálnou výzdobou. Tvoria ju najmä geometrické tvary, ktoré sa postupne striedajú v niekoľkých radoch. Tieto domy sa tu začali stavať pred 200 rokmi, odkedy sa podobné domčeky s geometrickými vzormi rozšírili a dnes tvoria neoddeliteľnú súčasť slovenskej histórie, na ktorú môžeme byť hrdí. Ak sa plánujete tento rok pozrieť do tohto skanzenu, obyčajný lístok vás bude stáť 2€. Deti do 15 rokov zaplatia 1,30€, ratolesti do 6 rokov majú vstupné zdarma.
Vlkolínec
Jeden z najväčších klenotov je posadený do nádhernej liptovskej prírody v pohorí Veľká Fatra v nadmorskej výške 718 metrov nad morom. Jednoznačný a neprehliadnuteľným znakom obce je vrch Sidorovo, ktorý sa nad ňou pýši. Nečudo, že je táto obec zapísaná od roku 1993 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Osada Vlkolínec dnes predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí. Prví obyvatelia sem dorazili niekedy v 14. až 15. storočí a väčšina z nich boli drevorubači či uhliari. Najcharakteristickejším prvkom vlkolínskych domov je sedlová strecha pokrytá šindľami a pestrofarebné maľby domov. Celú obec tvorí 45 takýchto domov spoločne so zvonicou z roku 1770 či kostolom Panny Márie z roku 1875. Zaujímavosťou je, že na rozdiel od iných skanzenov, sú niektoré domčeky vo Vlkolínci dodnes trvalo obývané a obyvatelia napriek tomu nezasahujú do pôvodnej architektúry. Obyčajný lístok vás bude stáť 2€, parkovanie 1€, deti a dôchodcovia zaplatia 1€.
Múzeum oravskej dediny, Zuberec
Ak máte cestu na Oravu, nemôžete vynechať Múzeum oravskej dediny. Je umiestnené v krásnom prírodnom prostredí podhoria Západných Tatier. Múzeum sa začalo budovať v roku 1967 a sprístupnené verejnosti bolo v roku 1975. Dnes sa v ňom nachádza viac ako 50 stavieb ľudovej architektúry, ktoré sú rozostavené v niekoľkých celkoch. V malej dedinke nájdete aj technické stavby ako mlyn na vodný pohon, plátennícky mangeľ na hladenie modrotlače, olejáreň či hrnčiarsku pec. Nad dedinkou nájdete drevený gitocký kostolík sv. Alžbety Uhorskej zo začiatku 15. storočia. Múzeum presne zobrazuje zariadenie domov či chov domácich zvierat, a teda život pôvodných obyvateľov Oravy. Základný lístok vás bude stáť 3€, dôchodcovia či študenti zaplatia 2,50€, vstupné pre deti do 18 rokov stojí 1,50€.
Múzeum slovenskej dediny
Ak sa bavíme o skanzenoch, nemôžeme vynechať Múzeum slovenskej dediny. Ide totiž o najväčšiu národopisnú expozíciu v prírode na Slovensku, ktorá vytvára presný obraz tradičného ľudového staviteľstva a spôsobu života obyvateľov Oravy, Liptova, Kysúc a Turca z druhej polovice 19. storočia a prvej polovice 20. storočia. Múzeum, ktoré nájdete v Martine, bolo sprístupnené v roku 1991. Nájdete tu viac ako 100 stavieb, ktoré sú rozmiestnené v krásnej prírode na ploche 30 hektárov. Nechýbajú kaplnky, drevený kostolík, zvonice, hospodárske a technické budovy, či stále fungujúca krčma z Oravskej Polhory. Dospelí zaplatia 3€, študenti a seniori 1,5€, deti do 6 rokov majú vstupné zdarma.
Múzeum liptovskej dediny
Na Liptove ešte chvíľku ostaneme. Ideme sa totižto pozrieť do Múzea liptovskej dediny v Pribyline, ktoré patrí medzi najznámejšie a najnavštevovanejšie skanzeny Slovenska. Skanzen vznikol v roku 1991 v súvislosti v výstavbou vodnej plochy Liptovská Mara. Najväčšia časť pamiatok pochádza z liptovských dedín, ktoré sú momentálne pod hladinou tejto vodnej nádrže. Nájdete tu zámok z Parížoviec, kostol Panny Márie či lokomotívu Považskej lesnej železnice. Taktiež je tu vytvorená zooexpozícia, kde sa prezentuje pôvodný chov domácich zvierat, chov huculských koní či jazda na koňoch. Obyčajné vstupné stojí 3€, deti do 6 rokov sa tu dostanú zdarma.
Skanzen Stará Ľubovňa
Presunieme sa na východné Slovensko, konkrétne do Starej Ľubovne. Nachádza sa tu totižto Ľubovnansky skanzen, ktorý patrí k najmladším skanzenom na Slovensku, keďže bol sprístupnený v roku 1985. Momentálne ho tvorí 25 objektov, z ktrých najväčšou dominantou je jednoznačne zrubový gréckokatolícky kostolík z Matysovej z roku 1833. Najpočetnejšie zastúpenie tu majú zrubové obytné domy postavené na začiatku 20. storočia, ktoré pochádzajú z dedín Veľký Lipník, Litmanová, Veľká Lesná, Údol, Jakubany či Kremná. Samozrejmosťou sú hospodárske objekty ako maštale, stodoly či sýpky, no nájdeme tu aj poľné obydlia charakteristické pre región Spiš. Nechýbajú však ani technické stavby prezentujúce zrubovú kováčsku vyhňu, mlyn s valcovou stolicou z Malého Sulína či dielňu stolára z Piľhovčíka. Prehliadka tohto skanzenu trvá 45 minút.
Múzeum kysuckej dediny, Vychylovka
Skanzen Vychylovka je stála národopisná expozícia ukrytá v prírode Novej Bystrice. Prvá časť expozície obsahovala 22 budov a bola sprístupnená v roku 1981. Väčšia časť doteraz vybudovanej expozície je prenesená z dnes už neexistujúcej obce Riečnica – zrubové obytné domy a hospodárske stavby z usadlostí Rybovia, ktorú tvorí obytný dom s podstavanou maštaľou, stodola s pivnicou, maštaľ s ovčínom a kotercom, ale aj obytný dom s hospodárskymi staviskami – stodolou a ovčínom bývalého riečnického richtára Adama Poništa. Sú tu však aj expozície, ktoré prezentujú kopaničiarske typy osídlení, napríklad usadlosť u Hrušiaka. Má dva obytné domy, stodolu a maštaľ so sýpkou. Nájdete tu však aj množstvo iných usadlostí či technických pamiatok, ktoré rozhodne stoja za to. Jedinou nevýhodou je sezónna prevádzka. Dostanete sa tu od 30. apríla po 31. október, obyčajné vstupné predstavuje 4€, zľavnené 2 €.
Skanzen v Humennom
Skanzen v Humennom nepatrí medzi tie najväčšie, no napriek tomu zaujme vystihujúcim charakterom Horného Zemplína. Nachádza sa takmer v strede mesta a nájdete v ňom okolo 10 stavieb, ktoré vám priblížia život ľudí žijúcich v rôznych dedinách východného Slovenska. Vstupné je 2,50€, zľavnené stojí 1,50€.
Skanzen Bardejovské kúpele
Dostali sme sa na koniec do najstaršieho skanzenu na území Slovenska, v Bardejovských kúpeloch, ktoré sa nazýva aj Múzeum hornošarišskej dediny. Skanzen tvorí 30 objektov a najväčšími dominantami sú jednoznačne dva drevené kostolíky, ktoré reprezentujú sakrálnu architektúru východnej cirkvi. Väčšina stavieb pochádza z konca 19. storočia, no medzi najstaršie a najunikátnejšie exponáty patrí technické zariadenie na vŕtanie drevených vodovodných rúr, ktoré existovalo už v 15. storočí.
ubytovanienaslovensku.eu, wikipedia
#cestujemdoma
Spoznávaj Slovensko a jeho krásy, podpor domácu ekonomiku a cestovný ruch.
Nahlásiť chybu v článku