Na ďalekom východe Slovenska, až za Prešovom a Košicami, leží historický región Zemplína. Na hraniciach s Ukrajinou, Poľskom a Maďarskom poskytuje táto oblasť množstvo historických, prírodných i kultúrnych lokalít, ktoré však masovému turistickému ruchu unikajú. Len málokto zavíta na dovolenku do najvýchodnejších oblastí Slovenska. A robíme veľkú chybu.
Zemplínska šírava
Perla Zemplínu v podobe slovenského mora. Vodná nádrž Zemplínska šírava má v regióne niekoľko funkcií. Okrem zavlažovania poľnohospodárskej pôdy a dodávok vody pre priemysel, chráni Východoslovenskú nížinu pred záplavami zo severu a poskytuje i vyžitie v oblasti cestovného ruchu. Sláva Zemplínskej šíravy z čias socializmu síce už pred mnohými rokmi pominula, no i tak ide o jednu z najobľúbenejších vodných plôch na našom území. V súčasnosti tu nájdete minimálne sedem rekreačných oblastí, no ak sa vám nechce platiť za prevádzkovanú pláž, určite si na Šírave nájdete svoj malý kúsok pobrežia, kde si užijete skvelý letný deň.
Morské oko
Prírodných jazier na našom území možno nájsť v najväčšom množstve v Tatrách. Jedno však leží i na východe Slovenska, na úpätí Vihorlatských vrchov neďaleko Zemplínskej šíravy. Morské oko, niekedy nazývané i Veľké Vihorlatské jazero je tretím najväčším prírodným jazerom na Slovensku. Vzniklo mohutným zosuvom svahu a prehradením doliny potoka Okna. Krištáľovo čisté jazero je v súčasnosti územím s najvyšším stupňom ochrany.
Sninský kameň
Ak sa už vyberiete na návštevu Morského oka, mali by ste si ušetriť sily aj na výstup na Sninský kameň. 1006 metrov vysoký vrchol Vihorlatu je dominantou celej oblasti. Skalný útvar vytŕčajúci nad okolitú vegetáciu ponúka jedinečný výhľad na široké okolie. Za dobrej viditeľnosti zo Sninského kameňa možno pozorovať celý Zemplín, nehovoriac o tom, že sa smerom na východ pozeráte až za hranice s Ukrajinou a na sever dovidieť až do Poľska. Z Morského oka vám to sem potrvá asi 1 hodinu a 30 minút, zo severnej strany od Sniny o čosi dlhšie.
Stužica
V úplnom kúte našej krajiny, v oblasti, kde sa stretávajú Slovensko, Poľsko a Ukrajina leží náš najväčší prales. Je ním Stužica či Stužický prales, ktorý sa nachádza v Poloninách, severne od Novej Sedlice. Ide o jedno z najvýznamnejších chránených území Slovenska s najvyšším, piatym, stupňom ochrany. Jedinečná divočina, kde má hlavné slovo stále príroda, kde lesy patria obrovským zubrom či losom, vlčím svorkám a nekonečným bukovým lesom. Do pralesa, azda najväčšej divočiny Slovenska, sa dostanete jednoducho po turistickom chodníku z Novej Sedlice. Dovedie vás až na Kremenec, trojmedzie, kde sa stretávajú štátne hranice Slovenska a jeho dvoch susedov.
VLČIE HORY from Arolla Film on Vimeo.
Opálové bane
Neďaleko obce Červenica, na hranici Horného Zemplína so Šarišom, môžete navštíviť svetový unikát v podobe opálových baní. Slovenské opálové bane, nazývané aj Dubnícke bane boli v 16. storočí nielen v Uhorsku, ale i ďaleko za jeho hranicami. Až do 19. storočia boli totiž jedinou lokalitou na ťažbu opálu na svete. Bane boli uzavreté po prvej svetovej vojne, no pred niekoľkými rokmi bola ťažba v opálových baniach znovu obnovená. Rovnako boli vybrané banské priestory sprístupnené pre širokú verejnosť.
Tokaj
Na samom juhu Zemplína, severne od miesta, kde rieka Bodrog opúšťa naše územie, leží slovenská časť jednej z najmenších vinohradníckych oblastí sveta. Tokajské víno „kráľ vín a víno kráľov“ môžete spoznávať napríklad prostredníctvom Tokajskej vínnej cesty, či návštevou niektorej z miestnych vínnych pivníc, kde vás miestni určite privítajú s otvorenou náručou. Vynechať by ste nemali ani 12 metrov vysokú vyhliadkovú vežu v symbolickom tvare sudu, ktorú nájdete medzi obcami Malá Tŕňa a Černochov.
Drevené kostolíky
Ďalší svetový unikát, ktorého časti nájdete roztrúsené po celom Slovensku. V najväčšom počte však na tom východnom, a to práve v Zemplínskom a Šarišskom regióne. Drevené kostolíky sú postavené bez jediného železného klinca a mnoho z nich patrí i do prestížneho zoznamu UNESCO. Na Zemplíne ich nájdete najmä v Poloninách a Vihorlatských vrchoch, jeden sa nachádza v Humennom a množstvo ďalších v okolí Svidníka na pohraničí Zemplínu a Šarišu. Mapu s drevenými kostolíkmi Slovenska nájdete napríklad na tomto odkaze.
Beňatina
Len pár kilometrov od hraníc s Ukrajinou, východne od Zemplínskej šíravy, možno nájsť pomerne známy zatopený travertínový lom Beňatina. Ak vás to teda neláka na vodnú nádrž a radšej sa okúpete v adrenalínovejšom prostredí, potom môže byť toto miesto pre vás ako stvorené. Prekrásna priezračná voda je výsledkom zatopenia lomu spodnou podzemnou vodou. Beňatina je obľúbeným miestom na relax ľudí zo širokého okolia a napriek pomerne chladnej vode, sa tu mnohí aj okúpu.
Lanový most cez Latoricu
Cesta medzi dolnozemplínskymi obcami Boťany a Ptrukša, trvá viac ako polhodinu a je dlhá takmer 40 km. Rieku Latorica totiž treba obchádzať cez most, medzi Kráľovským Chlmcom a Veľkými Kapušanmi. Pre peších či cyklistov však existuje alternatíva. Ňou je lanový most v blízkosti národnej prírodnej rezervácie Latorický luh. 50 metrov dlhý a 1 meter široký lanový most, bol postavený v roku 1968 a už dlhé desaťročia slúži ako skratka miestnym obyvateľom a lákadlo turistov zo širokého okolia. Napriek tomu ako most vyzerá a pomerne slabšej stabilite je prechod cez most bezpečný. V najhoršom prípade skončíte v samotnej Latorici, no divokého prúdu sa báť rozhodne nemusíte.
Múzeum moderného umenia Andyho Warhola
Niečo málo aj pre nadšencov umenia. Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach bolo pri otvorení v roku 1991, prvým múzeom venovaným „kráľovi pop-artu“ na svete. V súčasnosti už existujú dve. Okrem diel slávneho amerického maliara s koreňmi na východnom Slovensku, nájdete v múzeu i expozície venované aktuálnym trendom v umení. Za jedinečnú prehliadku umením pritom zaplatíte len pár eur.
#cestujemdoma
Spoznávaj Slovensko a jeho krásy, podpor domácu ekonomiku a cestovný ruch.
Nahlásiť chybu v článku