Hladové doliny, zabudnutý región, periféria Slovenska, z ktorej ľudia za prácou utekajú na západ či na východ krajiny. To je dnešná smutná realita regiónu Gemer, ktorý sa rozkladá v okresoch Rimavská Sobota, Rožňava a Revúca. Aká je budúcnosť regiónu, ktorý bol v minulosti známy po celom Uhorsku, no dnes dosahuje najvyššiu nezamestnanosť v krajine? Odpoveďou môže byť cestovný ruch. Gemer totiž ukrýva oveľa viac, ako by ste možno čakali. V skutočnosti tie najkrajšie miesta Slovenska.
Betliar
Závidieť nám ho môžu široko ďaleko. Kaštieľ v Betliari patrí medzi najkrajšie šľachtické sídla našej krajiny a možno i celej strednej Európy. V minulosti majetok Andrássyovcov, jedného z najvýznamnejších šľachtických rodov Európy, dnes perla Gemeru v oblasti cestovného ruchu. Kláštor v Betliari bol postavený v 18. storočí a do dnešného dňa prešiel viacerými prestavbami. Okrem samotného kláštora je slovenským unikátom aj okolitý záhradný park. Ten patrí k najvýznamnejším historickým záhradám sveta a nájdete v ňom rímsky vodopád, množstvo jazierok, fontán, vzácne dreviny, čínsky altánok či japonský most. V interiéri kláštora tiež o unikáty núdza nie je. Expozíciu tvorí napríklad samurajská výzbroj, vysušená hlava papuánskeho bojovníka či múmia egyptského kňaza.
Krásna Hôrka
Napriek tomu, že si na otvorenie hradu Krásna hôrka po smutnej udalosti z roku 2012 počkáme pravdepodobne ešte nejaký čas, nemôže v tomto zozname chýbať. Pôvodne gotický hrad z 14. storočia týčiaci sa nad Rožňavskou kotlinou, totiž patrí medzi najkrajšie na Slovensku. Počas návštevy aj dnes však neodídete úplne sklamaní. Pod hradom môžete navštíviť napríklad mauzóleum už spomínaného rodu Andrássyovcov, ktorý okrem vyššie uvedeného Betliara vlastnil i Krásnu Hôrku.
Gemerské spojky
V roku 1938 prišlo Slovensko po Viedenskej arbitráži o viac ako 11 000 km2 svojho územia. Medzi ním i o podstatnú časť južného Slovenska, a teda aj územia regiónu Gemer. Slovensko tak stratilo aj pre dopravu významnú železnicu, ktorá zo dňa na deň zrazu prechádzala z jedného slovenského mesta do iného cez maďarské územie. Odpoveďou štátnych orgánov bolo vybudovanie Gemerských spojok – celkom novej železnice na Gemeri. Železničnou traťou nakoniec nikdy vlak neprešiel, vojna skončila a Slovensku boli stratené územia vrátené. Spomienkou na tieto udalosti však dodnes ostali technické pamiatky v podobe niekoľkých železničných tunelov a mostov, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou cestovného ruchu na Gemeri.
Najteplejšia vs. najchladnejšia vodná nádrž
Gemer, to však nie sú len historické pamiatky, ale aj relax pri vode. Región pritom ponúka (okrem iných) dve poriadne kontrastné možnosti. Okúpať sa tu totiž môžete v najteplejšej alebo najchladnejšej vodnej nádrži na Slovensku. Tou najteplejšou je vodná nádrž Teplý vrch pri Rimavskej Sobote. Naopak najchladnejšiu nájdete v južnej časti Slovenského raja. Je ňou Palcmanská Maša v príjemnom prírodnom prostredí, ktorej voda vás počas týchto poriadne horúcich dní výborne osvieži.
Unikátne jaskyne
Gemer na svojom území ukrýva jedinečné prírodné skvosty našej krajiny. Medzi nimi aj tri unikátne jaskyne Slovenska, ktorými sa môžeme pýšiť ďaleko za hranicami. V severnej časti regiónu je to Dobšinská ľadová jaskyňa na okraji Slovenského raja, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne sveta. V južnej časti, na území Slovenského krasu, sú to zas Ochtinská aragonitová jaskyňa a jaskyňa Domica. Kým aragonitová jaskyňa je jednou z troch svojho druhu na svete, Domica spolu s maďarskou Baradlou, vytvárajú jedinečný 25 km dlhý jaskynný komplex. Ktorú si teda vybrať? Odpoveď je jednoduchá. Všetky tri.
Dôležitá informácia: Z nariadenia hlavného hygienika Slovenskej republiky sú sprístupnené jaskyne na Slovensku stále uzatvorené. Aktuálne informácie o ich prípadnom otvorení počas letnej sezóny v daný čas nájdete na webovej stránke Správy slovenských jaskýň.
Plešivecká planina
Medzi Rožňavou, Plešivcom a Štítnikom sa z ničoho nič nad okolím týči viac ako 400 metrov vysoká Plešivcká planina. Nie postupne, ako sme pri slovenských kopcoch a vrcholoch zvyknutí, ale zrazu, strmo a po celom jej okraji. Niečo podobné budete na Slovensku hľadať márne. Plešivecká planina je súčasťou Slovenského krasu, nájdete tu viac ako 150 jaskýň a veľké množstvo iných krasových útvarov. Medzi nimi i Diviačiu priepasť, ktorá so svojimi 123 metrami patrí medzi najhlbšie na Slovensku. Zaujímavou technickou pamiatkou na vrchole plošiny je Serényiho cisterna. Tú v minulosti postavili, aby slúžila ako zásobáreň vody pre pasúci sa dobytok. Dažďová aj prirodzená voda toti, vďaka krasovému reliéfu z planiny mizne pod zemským povrchom a bola škoda miestne pastviny nevyužiť.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Divé kone
Kde možno na Slovensku vo voľnej prírode stretnúť divoké kone? V skutočnosti je to možné len na Gemeri. V srdci Muránskej planiny (v oblasti nazývanej Veľká lúka) nájdete viac ako 300 pobehujúcich divokých koní. V podstate, aby sme neklamali, tak skôr polodivokých. Nachádza sa tu totiž chovná stanica vyšľachteného plemena tzv. norik muránskeho typu. V obrovskom areáli sa však kone pohybujú (okrem najchladnejších zimných mesiacov) po voľnej prírode. Ak ste nadšencom týchto jedinečných zvierat, určite toto miesto neobíďte.
Čertova dolina
Malý Slovenský raj, ktorý je turistami ale často obchádzaný. V Muránskej planine určite stojí za povšimnutie Čertova dolina. Krasová dolina s kaňonovitým charakterom svojimi vodopádmi, jaskyňami a vysokými skalnými stenami nápadne pripomína obľúbený Slovenský raj. Poslednú bodku za atraktivitou tohto miesta pridáva železnica, tzv. zubačka, vedúca asi 30 metrov nad samotnou dolinou. Takúto scenériu by ste v Slovenskom raji hľadali márne. Čertovu dolinu neminiete, ak sa vydáte na náučný chodník Jakuba Surovca zo sedla Zbojská.
Zejmarská roklina
Do regiónu Gemeru patrí svojou južnou časťou i Slovenský raj. Napriek tomu, že turisti vyhľadávajú skôr severnú stranu tohto národného parku, oplatí sa zájsť aj sem. Navštíviť môžete napríklad Zejmarskú roklinu, prvú a vlastne i jedinú sprístupnenú roklinu južnej časti Slovenského raja. Väčšina turistických trás za symbolickými rebríkmi a vodopádmi národného parku má poväčšine dlhší nástup. Zejmarská roklina je však celkom iná. Najkratšia roklina Slovenského raja napriek malej dĺžke ponúka presne to, čo chce turista v Slovenskom raji zažiť. Celou roklinou prejdete pomalým tempom asi za jednu hodinu. To z nej robí atraktívnu lokalitu najmä pre rodiny s deťmi, kde sa aj najmenší turisti môžu stretnúť so svojím prvým dobrodružstvom v Slovenskom raji.
Smolník
V Smolníku dnes uvidíte skutočnú, odvrátenú tvár Gemeru. Kedysi viac ako 10-tisíc ľudí, dnes len o niečo viac ako tisícka. V minulosti banské mestečko s kráľovskou mincovňou známe po celom Uhorsku, dnes obec, ktorú na mape nájde len málokto. Smolník je typickou ukážkou toho, čo sa deje v hladových dolinách Slovenska. Fabriky, bane, továrne, ktoré živili obyvateľov nejakého regiónu desiatky, či dokonca stovky rokov, ostali zatvorené a ľudia bez práce. Presne to sa udialo po roku 1989 aj v Smolníku a v ďalších častiach Gemera. Návšteva obce vám pripomenie túto smutnú skutočnosť. Zaujímavá pre vás môže byť aj prehliadka bývalej Tereziánskej štôlne severozápadne od dediny medzi vrchmi Malá Hekerová a Vtáčí vrch. Samozrejme, na vlastné riziko, najmä opatrne a s dobrým svetlom! Viac o histórii Smolníka sa dozviete napríklad na webe projektu Čierne diery.
Poznáte zaujímavé miesto, o ktorom by malo vedieť celé Slovensko? Viete o ubytovaní, ktoré je netradičné a unikátne a radi by ste sa oň podelili s ostatnými? Pošlite nám svoj tip na [email protected] a my ho môžeme zaradiť do výzvy #cestujemdoma.
#cestujemdoma
Spoznávaj Slovensko a jeho krásy, podpor domácu ekonomiku a cestovný ruch.
Nahlásiť chybu v článku