Niekto si možno predstaví internát, iní zas mesto plné ľudí. Predstavte si však, že ste obyvateľom ostrova, ktorý meria len 2 000 metrov štvorcových a o priestor uprostred jazera sa delíte s desiatkami, ba dokonca stovkami ďalších ľudí.
Nikto nevie, komu ostrov vlastne patrí
Už na prvý pohľad je možné vidieť, že Migingo nie je práve rajom, kde si život vie predstaviť každý. Plechové strechy drobných domovov sú na sebe doslova nalepené a o vychádzke do parku či do prírody nemôže byť reč ani náhodou. Nič také totiž na tomto ostrove neexistuje. Ostrov Migingo meria len 2 000 metrov štvorcových a o životný priestor sa tu podľa portálu Aljazeera delí niekoľko stoviek obyvateľov.
Kým okolo roku 2002 bol ostrov ledva obývaný a stavali sa tu prvé plechové chatrče, podľa oficiálneho sčítania obyvateľstva z roku 2009 by na ostrove malo žiť 131 obyvateľov. Iné zdroje však uvádzajú, že sa ich tu môže v súčasnosti tlačiť aj 500. Portál International Affairs píše, že je to jedno z najhustejšie osídlených miest na svete.
Malý okrúhly ostrov, tvarom pripomínajúci korytnačku, leží uprostred Viktóriinho jazera v Afrike a je tvorený kamenistým podložím. Napriek svojim miniatúrnym rozmerom tu však nájdete nielen lekáreň, kaderníctvo, malý prístav, policajnú stanicu či krčmu, ale dokonca aj niekoľko nevestincov či miniatúrne po domácky vyrobené kasíno. Miestni obyvatelia sa živia najmä rybolovom, pričom toto povolanie sa zvyčajne dedí z generácie na generáciu.
Hlavným zdrojom obživy je rybolov
Uživiť sa však je pre obyvateľov čoraz väčší problém. Úlovkov je každým rokom menej, aj keď v hlbokých vodách sa ešte stále nájde dostatok ostriežov. Tie sú pre ľudí žijúcich v okolí Viktóriinho jazera cenným zdrojom príjmov a vyvážajú sa dokonca aj do Európskej únie. Počas dobrých dní dokážu rybári vyloviť aj 100 kilogramov tejto ryby. Otázne však je, dokedy to bude možné a kedy ostrieže následkom nadmerného rybolovu napokon z Viktóriinho jazera zmiznú.
Ešte v roku 2009 padol názor, že rybolov by sa v jazere mal dočasne (aspoň na päť rokov) zakázať, aby mala miestna fauna a flóra čas zotaviť sa. Problémom však je chudoba a fakt, že obyvatelia ostrova Migingo, ale aj ďalších ostrovov v okolí, jednoducho nemajú inú možnosť. Ryby z Viktóriinho jazera živia tisícky, ba dokonca milióny ľudí.
Hrozilo, že dôjde k vojnovému konfliktu
Väčšina obyvateľov ostrova Migingo nikdy nenavštevovala žiadnu školu, o dianí v okolitom svete toho príliš veľa nevedia. Ak sa ich opýtate, väčšina z nich nebude vedieť ani to, v ktorom štáte sa ostrov vlastne nachádza, každý tvrdí niečo iné. Ako totiž informuje portál Insider, ostrov je dlhodobo dôvodom sporov a zdrojom napätia. Nie je totiž jasné, či patrí Keni alebo Ugande, aj keď väčšina rybárov žijúcich na ostrove pochádza práve z Kene, ktorej pobrežie je od ostrova vzdialené tri hodiny cesty loďou (ak sa sem chcete dostať z Ugandy, pocestujete v lodi až šesť hodín).
Istý čas dokonca hrozilo, že dôjde k vojne, každý by totiž rád vlastnil vody, v ktorých sa to hemží spomínanými ostriežmi. Vidina profitu neraz láka aj pirátov, píše portál The Independent. Tí kradnú miestnym obyvateľom nielen úlovky, ale dokonca aj ťažko zarobené peniaze či motory z lodí. V roku 2009 bola situácia naozaj kritická, mnoho ľudí z ostrova Migingo odišlo a už sa viac nevrátili. Aj keď totiž vojna vyhlásená nebola, niekoľko vojakov a policajtov, ktorí sa na ostrov zmestili, sa k obyvateľom nesprávali práve najpriateľskejšie.
V roku 2009 sa napokon Keňa a Uganda pokúsili o dohodu a hranice chceli vytýčiť na základe údajov z máp z roku 1920. Tento pokus stál 2 milióny dolárov, k dohode sa však dospieť nepodarilo. V priebehu nasledujúcich rokov sa krajiny pokúšali dohodnúť ešte niekoľkokrát, zakaždým však bez úspechu, a tak aj naďalej ostrov spravujú Uganda aj Keňa naraz. Samozrejme, miestni obyvatelia z konfliktu nadšení nie sú. Ako píše portál The Guardian, všetko, čo chcú, je v pokoji chytať a predávať ryby a žiť svoje životy.
Nahlásiť chybu v článku