Aj tie najkrajšie a najtajomnejšie miesta našej planéty môžu ukrývať nebezpečné, no úžasné tajomstvá. Tak je to aj v prípade najhlbšej jaskyne USA, v ktorej vedci nedávno našli 4 milióny rokov starú baktériu. Podľa prvotných výskumov sa ukázalo, že táto baktéria odoláva aj tým najmodernejším antibiotikám, ktoré poznáme. Hrozí nám teda nejaké nebezpečenstvo v podobe prehistorickej epidémie?

V útrobách najhlbšej jaskyne USA, jaskyne Lechuguilla, objavili vedci 4-milióny rokov starú baktériu, ktorá je s veľkou pravdepodobnosťou odolná aj proti najsilnejším antibiotikám modernej medicíny. Jaskyňa Lechuguilla je pre verejnosť uzavretá a slúži najmä vedeckej komunite. Najobľúbenejšia je u geológov pre svoje nezvyčajné a dokonale zachovalé krasové útvary, no do jej útrob sa vyberajú na výskum aj vedci z rôznych iných odborov.

Len nedávno objavili v jej hlbinách, asi 300 metrov pod zemským povrchom, 4 milióny rokov staré baktérie z rodu Paenibacillus. Tento latinský názov asi nepovie nikomu nič, no len pre predstavu, jedna z baktérií tohto rodu spôsobuje jednu z najznámejších chorôb u včiel, a to včelí mor. Podľa vedcov je táto novo objavená baktéria odolná voči väčšine antibiotík modernej medicíny.

Na skúmaní tejto baktérie sa podieľali hneď dva vedecké tímy, a to vedci z univerzity v americkom Akrone a tím vedcov z kanadskej univerzity v Hamiltone. Podľa nich je baktéria odolná aj voči najsilnejším antibiotikám, ktoré poznáme. Hazel Barton z univerzity v Akrone však širokú verejnosť upokojil. Podľa jeho slov táto baktéria zatiaľ nie je patogénna, to znamená, že nespôsobuje žiadne ochorenie (alebo naň vedci ešte len nestihli prísť).

Extrémne používanie antibiotík nielen v medicíne, ale aj poľnohospodárstve, potravinárstve a mnohých ďalších odvetiach však spôsobuje, že baktérie sa stávajú čoraz odolnejšie a častejšie sa z neškodných baktérií stávajú práve tie patogénne. Baktérie rodu Paenibacillus, podobne ako mnohé ďalšie pracujú tak, že prenášajú mutácie z jednej bunky na druhú. Táto mutácia je výsledkom boja proti antibiotikám a tak sa stáva baktéria odolnejšia stále voči ďalším a ďalším druhom antibiotík.

Aj keď vedci zatiaľ neprišli na to, že by 4 milióny rokov stará baktéria bola patogénna a mohla by byť pre náš svet rizikom, radšej ostávajú o krok vpred. Momentálne v laboratóriách skúmajú jej vlastnosti a už teraz pracujú na látke, ktorá by ju v prípade potreby vedela zastaviť. 

Pozri aj: Šialený ruský vedec si do tela vpichol 3.5 milióna rokov starú baktériu. Prečo to urobil?

interez.sk (Lukáš M.), sciencealert.com