Turistika nemusí byť vždy o zdolávaní vysokých tatranských štítov. Niektorým ľuďom na relax celkom stačí aj pobyt v menej exponovanom teréne. Skvelými jesennými tipmi na prechádzku v prírode môžu byť napríklad rokliny a tiesňavy, ktorých máme na Slovensku skutočne dosť. Vitajte pri prehľade tých najkrajších a najobľúbenejších. 

Tiesňavy na Slovensku

Haluzická tiesňava, Trenčiansky kraj

Miesto, ktoré svojou atmosférou a divokou vegetáciou evokuje tajomný tropický prales. Tak sme vám kedysi prezentovali Haluzickú tiesňavu, ktorá je pre väčšinu slovákov pomerne málo známym miestom. Prírodná pamiatka vyhlásená v roku 1963 nazývaná aj Prierva, Haluzický výmoľ či Sprašová súteska je dlhá asi 1,5 km a okolité svahy a steny siahajú až do výšky 50 metrov. Tiesňava je miestami široká až 200 metrov a neustále sa rozširuje. Haluzický potok totiž tiesňavu neustále formuje. Tiesňava je turistickým lákadlom najmä pre atmosféru, ktorú dolina potoka spolu s bujnou vegetáciou vytvára. Mini „tropický prales“, ktorý Haluzická tiesňava evokuje u mnohých návštevníkov, je úžasným miestom na relax a odpočinok v prírode.

Zádielska tiesňava, Košický kraj

Zádielska tiesňava je asi najkrajšie miesto Slovenského krasu, ktorý sa rozkladá na juhu východného Slovenska. Nájdete ju severne od obce Zádiel a vstup do nej nemožno prehliadnuť. 2 kilometre dlhá, 400 metrov hlboká a miestami len 10 metrov široká tiesňava, je druhou najstaršou národnou prírodnou pamiatkou našej krajiny. Zádielska tiesňava ponúka prechádzku unikátnym dielom prírody s množstvom krasových jaskýň, strmými horolezeckými stenami, bohatou faunou a flórou a množstvom krasových útvarov, ktoré neuniknú ani oku bežného turistu.

Manínska tiesňava, Trenčiansky kraj

Keď sa povie tiesňava na Slovensku, väčšine ľudí napadne práve Manínska. Zo všetkých slovenských tiesňav je tá Manínska asi najznámejšia a to najmä preto, že je najužšou tiesňavou nielen Slovenska, ale podľa mnohých zdrojov aj celej strednej Európy. Pred mnohými rokmi prerezal Manínsky potok Manínske bradlo Strážovských vrchov a vytvoril dnes rovnomennú tiesňavu. Pôvodné bradlo tak erózna činnosť potoka rozdelila na dva samostatné vrcholy – Veľký a Malý Manín, týčiace sa vysoko nad skalnatými stenami kaňonu. Napriek asfaltovej ceste, ktorá tiesňavou vedie pre potreby obyvateľov žijúcich na druhej strane kaňonu, ponúka Manínska tiesňava príjemné vyžitie v prírode, ktoré by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.

Lačnovský kaňon, Prešovský kraj

Malý Slovenský raj v pohorí Branisko, kde na turistickom chodníku veľa ľudí nestretnete. Lačnovský kaňon je totiž pre mnohých neznáma tiesňava a nájdete ho medzi obcami Lipovce a Lačnov. Skôr ako o turistiku ide o príjemnú prechádzku. Samotná trasa Lačnovským kaňonom, samozrejme ponúka to, čo v Slovenskom raji hľadá každý návštevník. Turistický chodník niekoľkokrát križuje samotný potok, vedie šikmými skalnými stenami a neobchádza ani vodopády. O vašu bezpečnosť sa postarajú kovové schody, rebríky či pomocné reťaze.

Čertova dolina, Banskobystrický kraj

Neďaleko Tisovca nájdete v národnom parku Muránska planina ďalšiu pomerne málo známu slovenskú tiesňavu. Vyznačuje sa výrazným krasovým reliéfom a zachovanými lesnými spoločenstvami s jedľou, smrekom, bukom a cennými listnáčmi. Preteká ňou Čertov potok a jeho skalnatým korytom vedie náučný chodník zbojníka Jakuba Surovca, ktorý dolinou podľa legendy unikal pred žandármi. Čertova dolina sa od ostatných tiesňav mierne odlišuje. Nenájdete tu žiadne stupačky ani reťaze a dolina tak ostáva čo najmenej upravená človekom. Pri jej návšteve treba preto dbať na zvýšenú opatrnosť.

Jánošíkové diery, Žilinský kraj

Nie jedna, ale hneď celý systém tiesňav, roklín a kaňonov v okolí Terchovej poznáte pod jednotným názvom Jánošikové diery. Pozostávajú celkom z troch celkov – Dolné, Horné a Nové diery a ponúkajú unikátny pohľad do prostredia Krivánskej Malej Fatry. Tento kaňonovitý systém do tvrdej skaly sformoval Dierový potok a čaká tu na vás viac ako 20 vodopádov s výškou od 1 do 5 metrov. Okrem „adrenalínovej“ prechádzky úzkymi tiesňavami ponúkajú Jánošíkové diery aj možnosť výstupu na dva z najkrajších vrcholov Malej Fatry a to Malý a Veľký Rozsutec.

Veľký Sokol, Košický kraj

Na hranici Košického a Prešovského kraja v pohorí Slovenský raj nájdete jednu z najdivokejších slovenských tiesňav. Veľký Sokol je súčasne i najdlhšou tiesňavou našej krajiny a obrovského množstva turistov sa báť nemusíte. Jej prechod je totiž pomerne náročný a nie veľmi dobre prístupný preto nie je tak výdatne navštevovaná ako iné tiesňavy Slovenského raja. Ponúka však krásnu turistiku úzkou roklinou vytvorenou potokom s názvom Sokol, ktorého dielom sú aj tri vodopády, ktoré Veľký sokol ponúka.

Suchá Belá, Košický kraj

Asi najnavštevovanejšou trasou v Slovenskom raji je dolina potoka Suchá Belá. Turistický chodník vedie priamo z jedného z najznámejších centier cestovného ruchu v Slovenskom raji – Podlesku. Priechod dolinou trvá približne 2 hodiny, no tým, ktorí si počas prechádzky radi užívajú pohľad na okolitú prírodu, bude trasa trvať určite o niečo dlhšie. Suchá Belá totiž ponúka prekrásne pohľady na dielo prírody. Tiesňava a niekoľko vodopádov vám ukážu pravú tvár Slovenského raja. Počítať však musíte aj porovnateľne väčším počtom návštevníkov, ako v predchádzajúcom prípade.

Tesárska roklina, Banskobystrický kraj

Nie veľmi dlhú, no jedinečnú roklinu nájdete aj neďaleko Krupiny pri obci Hontianske Tesáre. Táto roklina je unikátna najmä svojím vznikom. Nenachádza sa totiž v krasovej oblasti, ale v oblasti s výskytom vulkanických hornín. Na stenách kaňonu, ktorý do podkladu vyrezal miestny potok môžete veľmi dobre vidieť proces sedimentácie – vrstvenia hornín. Ani návštevník, ktorého geologické zaujímavosti veľmi neberú, však návštevu Tesárskej rokliny ľutovať nebude. Na pomerne krátkej trase vás totiž čakajú až štyri vodopády, pričom najvyšší dosahuje až 8 metrov. Neďaleko samotnej rokliny môžete navštíviť aj pradávne skalné skrýše, ktoré Slováci do skaly vyrili vlastnými rukami.

Králická tiesňava, Banskobystrický kraj

Zaujímavé miesto nájdete aj neďaleko Banskej Bystrice pri obci Králiky. Králická tiesňava dostala svoj názov práve podľa nej a nie podľa Králického potoka, ako by si mnohí mohli myslieť. Tiesňavu totiž vytvoril Farebný potok, ktorý sa pri jej konci nakoniec do toho Králického vlieva. Skôr ako o turistiku ide v tomto prípade o príjemnú prechádzku, vhodnú aj pre tých najmenších turistov. Pri prechode nie veľmi dlhou tiesňavou sa vám naskytne pohľad na vysoké skalné steny aj na pomerne divoký Farebný potok. V samotnom závere tiesňavy návštevníkov čaká príjemné prekvapenie v podobe Králického vodopádu. Výlet do tejto tiesňavy môžete spojiť hneď s niekoľkými ďalšími aktivitami a lokalitami, ktoré východné svahy Kremnických vrchov ponúkajú.

Pozri aj:

Vlak prechádzajúci ihriskom počas futbalu. 8 unikátnych železničných tratí na Slovensku, ktoré by mal precestovať…