Písal sa 15. január 1919, keď Boston zasiahla jedna z najčudesnejších katastrof v dejinách. Došlo totiž k poškodeniu obrovskej nádoby so sladkou lepkavou melasou, ktorá sa následne rozliala v uliciach mesta. Miestni obyvatelia tvrdili, že za teplých letných dní bolo melasu vo vzduchu cítiť ešte aj desaťročia po incidente.

Nič netušiacich ľudí zavalila vlna melasy

Ako píše web Boston, začiatkom januára boli ulice Bostonu plné pracujúcich ľudí. Okolo jednej hodiny poobede sa ale ozval zvláštny zvuk, ktorý ľudia nedokázali identifikovať. Spočiatku si mysleli, že zvuk vydáva prichádzajúci vlak, veľmi rýchlo si ale uvedomili, že sa mýlili.

Viac ako 15 metrov vysoká a 27 metrov široká nádoba plná lepkavej tekutiny zrazu praskla a rozpadla sa. Do ulíc sa vylialo niekoľko miliónov litrov melasy (zvyšok po vycukornení cukrovej repy alebo cukrovej trstiny, využíva sa v lekárnictve, na výrobu liehu, ale aj droždia a ďalších produktov). Masa sa na ľudí valila v rýchlosti viac ako 56 kilometrov za hodinu. Nádrž bola vyrobená len 4 roky pred incidentom. Melasu v nádobách privážali vo veľkom do mesta, odkiaľ ich prečerpali do cisterien a následne rozvážali vlakom do liehovarov.

V období prvej svetovej vojny podľa webu History prudko stúpol dopyt po liehu (používal sa aj na výrobu dynamitov a iných výbušnín), odborníci si preto myslia, že nádrž na melasu bola len narýchlo „zbúchaná“, aby sa jej mohlo prevážať čo najviac a čo najrýchlejšie (aj keď deň po incidente vstúpila do platnosti prohibícia).

Tentoraz sa ale do liehovarov dostať nestihla a podľa webu Smithsonian Magazine melasa ničila všetko, čo jej prišlo do cesty. Zruinovala niekoľko domov a dokonca aj hasičskú stanicu. Lepkavé cunami napokon pripravilo o život 21 ľudí a 150 obyvateľov Bostonu sa vážne zranilo. Niektorí ľudia sa v melase udusili, iní zomreli alebo boli ranení po tom, ako do nich narazili trosky zničených budov. Tie sa podľa svedkov tragickej udalosti rozpadávali, ako keby boli vyrobené z lepenky. Jeden z domov bol odtrhnutý od základov a narazil do neďalekej vyvýšenej železničnej platformy.

Všade boli telá a zničené domy

Melasa zabila aj niekoľko koní a ďalších domácich zvierat. Dokonca aj pevné oceľové podpery vyvýšeného vlakového nástupišťa boli poškodené. Po tom, ako ulice zaplavila masívna vlna melasy, ostali všade dolámané telá, pozostatky zdevastovaných domov a po pás siahajúce lepkavé melasové bahno plné sutín. Sila valiacej sa melasy bola podľa webu Mental Floss, šokujúca. Škody boli enormné, v prepočte na dnešné peniaze sa vyšplhali na sumu 100 miliónov dolárov.

Do niekoľkých minút boli na mieste hasiči, zdravotníci, policajti, ale aj stovky vojakov, všetci boli pripravení podať pomocnú ruku. Melasa ale postupne začínala tuhnúť, bolo tak veľmi náročné zachrániť tých, čo vlnu prežili, no uviazli v lepkavej mase. Jeden z hasičov, ktorý ostal uväznený v zničenej hasičskej stanici, zomrel preto, lebo si už nevládal utierať melasu z tváre. Pri čakaní na záchranu sa jednoducho vyčerpal a utopil sa.

Aj odstraňovanie následkov bolo neľahkou úlohou. Nestačilo totiž len vodou ostriekať budovy, ktoré ostali stáť. Okrem toho, melasa sa rozniesla po celom meste na topánkach ľudí, ktorí boli priamo na mieste alebo v blízkosti incidentu. Trvalo celkovo vyše 80 000 hodín, kým sa všetok neporiadok napokon podarilo upratať.