Predstavu o ňom máme len zo sci-fi filmov, tá je však mimoriadne skreslená. Astronómovia pátrajú po dôkazoch o mimozemskom živote už desaťročia, stále však bez úspechu. V posledných rokoch sa im však podarilo objaviť niekoľko vzdialených planét, ktorých podmienky hrajú životu vo forme ako ho poznáme do kariet. Vedci preto spúšťajú jeden z najväčších pátracích programov, ktorým budú sledovať vesmírnu oblohu.
Koncom minulého týždňa oznámili inštitút SETI (Search for Extra-Terrestrial Intelligence) a astronomický projekt mapovania oblohy National Radio Astronomy Observatory plánovanú spoluprácu s rádioastronomickým observatóriom Very Large Array v štáte Nové Mexiko. SETI poskytne observatóriu vôbec po prvýkrát v histórii svoje najmodernejšie technológie, informuje inštitút na svojom webe. Britský denník The Guardian projekt označil za štart bezprecedentného lovu na mimozemský život.
Vďaka spolupráci súkromného inštitútu s národným rádioastronomickým observatórium bude možné do hľadania mimozemskej inteligentnej formy života zapojiť 27 obrovských rádioteleskopov v Novom Mexiku. Tie budú podľa inštitútu SETI oblohu monitorovať 24 hodín a 7 dní v týždni a zhromažďovať také veľké množstvo cenných údajov, aké nemá v histórii tohto výskumu obdobu. Rádioastronomické observatórium Very Large Array je najcitlivejším zariadením svojho druhu na severnej pologuli, ktoré dokáže získavať údaje zo 75% plochy oblohy. Celý projekt by mal odštartovať už budúci rok.
Vedci žiadajú viac financií
Správa o začiatku projektu v Novom Mexiku prichádza v čase, keď americkí astronómovia upozorňujú na podfinancovanie výskumov, ktoré pátrajú po známkach o mimozemských formách života. Zhodujú sa na tom, že posledné výskumy, ktoré naznačujú, že existencia planét s vhodnými podmienkami na život by mohla byť pre určitý typ hviezd skôr normou ako výnimkou, zvyšujú pravdepodobnosť existencie života v našej galaxii. Nehovoriac o celom vesmíre.
Keďže existencia mimozemských civilizácií príde mnohým ľuďom ešte stále príliš bizarná, vlády sa podľa vedcov boja pumpovať do tejto oblasti výskumu akékoľvek väčšie peniaze, zhodli sa vedci na konferencii Americkej asociácie pre rozvoj vedy (AAAS) v Seattli počas minulého týždňa.
Začiatok opatrnejšieho prístupu, špeciálne na strane americkej vlády, ktorá je tradične najväčším darcom vesmírneho výskumu, sa podľa britskej BBC datuje do roku 1993. NASA dovtedy na pátrania po mimozemskom živote dávala až 10 miliónov dolárov ročne, všetko skončilo po prijatí legislatívy bývalého senátora Richarda Bryana.
„Dúfajme, že toto bude koniec marťanskej loveckej sezóny za peniaze daňových poplatníkov,“ vyhlásil vtedy Bryan, ktorý bol do roku 2001 demokratickým senátorom za štát Nevada.
Je čas objaviť život mimo Zeme
Podľa astronómov sa však poznatky o vesmíre posunuli ďalej a výskumy zamerané na pátranie po mimozemských formách života tak získali nové opodstatnenie. „Nastal čas, aby sa pátranie po mimozemskom živote vrátilo z ‚chládku‘ a plne sa integrovalo medzi všetky zvyšné oblasti astronómie,“ povedal pre BBC riaditeľ amerického Národného rádioastronomického observatória (NRAO) v Charlottesville vo Virgínii Anthony Beasley.
Rovnaký názor má aj britský kráľovský astronóm, lord Martin Rees. „Pátranie po mimozemskom živote je rozhodne niečím, čo sa vyplatí, a to aj napriek prekážkam, ktoré stoja v ceste jeho úspechu. Ide tu totiž naozaj o veľa,“ cituje Reesa BBC.
„Už odkedy sa ľudské bytosti začali dívať na nočnú oblohu, pýtali sa ‚Je tam niekto?‘. My teraz máme kapacitu na to, aby sme na túto otázku odpovedali, a možno urobili objav, ktorý by sa zaradil k tým najdôležitejším vedeckým objavom v dejinách ľudstva,“ hovorí britský kráľovský astronóm.
Nahlásiť chybu v článku