Ak by ste hľadali najväčší a zároveň aj najstarší žijúci organizmus na Zemi, museli by ste zamieriť do amerického štátu Utah. Tam sa totiž nachádza jedinečný les tvorený iba jedným organizmom, ktorý má až 47-tisíc pňov, pričom všetky majú rovnakú DNA. Je to preto, lebo vyrastajú z jedného koreňového systému. Les Pando je starý 12-tisíc rokov, váži 6-tisíc ton a zaberá rozlohu 40 hektárov. 

Tento mohutný organizmus je tvorený klonmi osík a jednotlivé stromy dorastajú až do výšky 24 metrov. Pando má však po dlhých rokoch existencie vážne problémy. Je obžieraný zvieratami a ľudia bojujú o to, aby sa tento unikát zachoval.

Vydáva aj zvuky

Ak by tento organizmus vedel rozprávať, určite by nám mal čo povedať. To ale neznamená, že Pando nevydáva zvuky. Objavili sa totiž nové nahrávky, ktoré ich zachytili, uvádza portál Science Alert.

„Je to vzrušujúce. To, čo najprv začalo ako umenie, sa pretavilo do niečoho, čo má veľké využitie vo výskume,“ povedal Lance Oditt, zakladateľ združenia Friends of Pando.

Zvuky Panda sa podarilo zaznamenať tak, že umelec Jeff Rice experimentálne umiestnil hydrofón do priehlbiny pri pni stromu a spustil ho až ku koreňom stromu. Neočakával, že niečo bude počuť.

„Hydrofóny nepotrebujú iba vodu na zachytenie zvukov. Dokážu zaznamenať vibrácie aj z povrchov ako sú korene, a keď som si nasadil slúchadlá, bol som okamžite prekvapený. Ozval sa slabý zvuk,“ povedal Rice. Zvuk je dostupný na stránke Ecosystem Sound.

Zvuky z koreňov

Zvuk sa počas búrky ešte zosilnil a hydrofón zachytil tajomné, až strašidelné dunenie. Podľa Rice to bol zvuk miliónov listov v lese, ktoré vibrovali a prechádzali cez korene až dolu do zeme. Rice svoju nahrávku prezentoval na 184. stretnutí Acoutical Society of America.

Jeho hydrofón tiež zachytil klepkanie na vetvy vo vzdialenosti asi 30 metrov, pričom vzduchom tento zvuk počuť nebolo. To podporuje teóriu, že koreňový systém je poprepájaný, aj keď na potvrdenie by bolo potrebné urobiť dôkladnejšie experimenty.

Les Pando je jedinečný v tom, aký je veľký. Osiky často vytvárajú spoločenstvá, avšak do takýchto rozmerov bežne nedorastajú. Ako sme už písali, les Pando má problémy. Okrem klimatickej zmeny, ktorá ohrozuje všetko na planéte, tak na Pando robia nájazdy bylinožravce, ktoré okusujú mladé výhonky. V snahe zachrániť ho sa uvažuje o regulácii srniek v okolí, a tiež o oplotení, ktoré sa už čiastočne realizovalo.