Vydesené deti bežia po ceste, za nimi idú zmätení vojaci. Na ich tvárach sa jasne odráža hrôza, ktorú práve prežili. Niektoré z nich sú polonahé alebo nahé, na telách majú strašné popáleniny. Na jednej z najdesivejších fotografií z vietnamskej vojny nájdete aj tvár Napalmového dievčaťa. Prežila len vďaka novinárovi, ktorý sa lekárom vyhrážal, že sa o nich dozvie celý svet.

V čase útoku mala len 9 rokov

Phan Thi Kim Phuc vyrastala v malej dedinke Trang Bang na juhu Vietnamu (menej ako 50 kilometrov od Sajgonu – dnes Ho Či Minovho Mesta). Jej rodičia mali farmu a jej mama vlastnila tú najlepšiu reštauráciu v meste, píše portál The New York Times. Phan mala šťastné detstvo, milovala školu, veľa sa smiala a rada sa hrala so svojimi kamarátmi. Všetko sa však drasticky zmenilo 8. júna v roku 1972. V tom čase malo dievčatko len 9 rokov.

Phan si z osudného dňa veľa nepamätá. Vie, že sa hrala so sesternicou, keď zrazu zbadala, ako nad dedinkou prelieta lietadlo a ozval sa ohlušujúci zvuk. Dokáže sa rozpamätať na explóziu, dym a bolesť, akú by nepriala ani tomu najhoršiemu nepriateľovi. Nezáležalo na tom, ako rýchlo deti utekali. Napalm je známy tým, že sa prilepí na pokožku a spôsobí popáleniny, ktoré bolia už po zvyšok života.

Na vlastnej koži to pocítila aj Phan. Bežala a kričala „Nóng quá, nóng quá!“, čo v preklade znamená „Príliš horúce, príliš horúce!“. Sama si to nepamätá. Celú hrôzu však na záberoch zachytil fotograf Nick Ut. Ako informuje portál CNN, fotografiu pôvodne pomenoval The Terror of War (v preklade Hrôza vojny), neskôr sa však po celom svete preslávila pod názvom Napalm Girl, teda Napalmové dievča.

Omylom zaútočili na vlastné obyvateľstvo

Ut priznáva, že na moment, kedy zachytil ikonický záber, nikdy nezabudne. Dedina Trang Bang bola v tom čase okupovaná komunistickými silami. Vietnamská armáda sa vojakov snažila vyhnať už niekoľko dní. V to ráno ale padlo rozhodnutie zbaviť sa nepriateľa za pomoci napalmu. Phan a jej rodina sa už nejaký čas ukrývali v miestnom budhistickom chráme. Keď nad hlavami začuli lietadlá vlastného vojska, vojaci im radili dať sa okamžite na útek.

Žiaľ, piloti lietadiel sa pomýlili, mysleli si, že pod nimi je nepriateľ a odštartovali útok na vlastných obyvateľov. Phan si spomína, ako sa otočila a všade videla len dym a plamene. Tie čoskoro pohltili aj oblečenie, ktoré na sebe mala. Pamätá si, že jej preblyslo mysľou, že bude kvôli popáleninám škaredá a ľudia na ňu budú pozerať inak, bola na smrť vydesená.

Podľa portálu The Conversation sa dalo čakať, že okamžite začnú padať obvinenia, že napalm zhodili Američania. Fotka bola opradená množstvom mýtov, poloprávd a klamstiev. Našťastie, Phan prežila a do dnešného dňa rozpráva ľuďom svoj príbeh. Pre CNN uviedla, že po tom, ako plamene začali pohlcovať jej šaty, rýchlo zo seba oblečenie strhla a nahá bežala po hlavnej ceste.

Fotka vyvolala vlnu kontroverzie

Práve jej nahota v roku 2016 vyvolala vlnu kontroverzie. Aj keď ide o dôležitú historickú fotografiu s výpovednou hodnotou, Facebook ju vymazal z komentárov pri jednej z diskusií s odôvodnením, že záber vyobrazuje detskú nahotu. Po vlne pobúrenia napokon gigant svoj názor zmenil, informuje The Conversation.

V čase, keď Nick Ut fotografiu vyhotovil, mal len 21 rokov. Bol jedným z mnohých novinárov, ktorí čakali na okraji dediny. Mali zdokumentovať, ako sa bude ďalej vyvíjať vojnový konflikt. Nikto však nečakal takýto krutý zvrat. Po tom, čo urobil záber, Nick bežal deťom na pomoc, na telo malej Phan okamžite začal liať vodu.

Následne naložil poranené deti do svojej dodávky a ponáhľal sa do najbližšej nemocnice. Cesta trvala úmorných 30 minút. V nemocnici ho však odmietli, vraj už nemali žiadne voľné miesta, povedali mu, že musí ísť do Sajgonu. Nickovi však bolo jasné, že deti ďalšiu hodinu v aute neprežijú. Vytiahol preto svoj novinársky preukaz a lekárom povedal, že ak deti okamžite neošetria, na ďalší deň sa ich tváre ocitnú v novinách po celom svete.

Trpela depresiami, zvažovala samovraždu

Podľa portálu History of Yesterday najhoršie popáleniny (tretieho stupňa) utrpelo dievčatko na chrbte, na rukách a na hrudníku. Krátko po záchrane detí Nick poslal fotografiu do The New York Times. Vďaka svojej práci nielenže zachránil niekoľko životov, ale podarilo sa mu získať aj Pulitzerovu cenu.

Ut sa o malé dievčatko zaujímal aj naďalej. Prežila, no liečba bola náročná a nesmierne bolestivá. Pravidelne ju navštevoval a aby pomohol splatiť účty, zorganizoval dokonca aj finančnú zbierku. Aj kvôli tomu, čo sa jej stalo, Phan snívala o tom, že sa stane lekárkou. Dokonca aj nastúpila na štúdium medicíny, komunistický režim však jej sny rozdrvil na prach.

Kvôli neutíchajúcej bolesti Phan upadla do depresie, nenávidela všetkých, čo jej toto utrpenie spôsobili, dokonca zvažovala aj samovraždu. Napokon sa však z toho najhoršieho dostala a v dospelosti sa spolu s manželom presťahovala do Kanady. Tu si založila rodinu a aby pomohla deťom, ktoré sa stali obeťami vojny, založila nadáciu. Minulosť ju neustále dobiehala, tentoraz sa však rozhodla, že ju nenechá, aby jej zničila život.

Fotografia sa stala jednou z najdôležitejších 20. storočia a do dnešného dňa symbolizuje hrôzy, aké dokáže napáchať vojna. Podľa CNN sú Nick a Phan v pravidelnom kontakte do dnešného dňa. Od vzniku fotografie ubehlo už 50 rokov. Aj desaťročia po tragickej udalosti sa dvojica snaží ľudí prinútiť, aby sa zamysleli nad tým, aký dopad má na svet vojna. Dúfajú, že takýmto spôsobom prispejú k tomu, aby si svet uvedomil, že mier potrebujeme omnoho viac.

Otvoriť galériu (5)

Pozri aj:

Chceli sa zbaviť potkanov, ľuďom platili za chvosty. Spôsobilo to extrémne zamorenie hlodavcami a morovú…