Aké sú predpoklady, aby sa z niekoho stal úspešný športovec? Jedným je bezpochyby mimoriadny talent a ďalším tvrdý tréning a sebadisciplína. Toto všetko sa spojilo v gymnastke Nadie Comaneciovej, najslávnejšej športovkyni Rumunska, ktorá je dnes ale občiankou Spojených štátov Amerických.
Je držiteľkou piatich zlatých, troch strieborných a jednej bronzovej olympijskej medaily a prvá športová gymnastka, ktorá získala v olympijskej súťaži najvyššiu možnú známku v hodnote 10,00. Je považovaná za jednu z najvýznamnejších športovkýň 20. storočia a za jednu z najúspešnejších svetových gymnastiek histórie sveta.
Mladá Nadia
Talentovaná športovkyňa sa narodila 12. novembra 1961 v rumunskom meste Onești. Jej mama bola úradníčkou a otec mechanikom. Nič, čo by Nadiu malo predurčovať na to, aby sa v budúcnosti stala slávnou gymnastkou. Keď sa však v škole hrala a robila mlynské kolá, všimol si ju muž menom Bela Karolyi, ktorý v jej živote zohral veľkú úlohu.
Nadiu oslovil, aby skúsila robiť gymnastiku, na čo ona aj rodičia prikývli. Vtedy iba 6-ročná Nadia bola živé a energické dieťa a niekedy ju bolo ťažké zvládnuť. Tréningy boli tvrdé, no Nadia ich všetky hravo zdolávala. Pritom chodila do školy a denne trávila minimálne 4 hodiny cvičením. Neexistovalo nič, čo by nedokázala predviesť. Ak jej niečo nevyšlo a spadla, okamžite cvik zopakovala.
Od počiatku iba úspechy
Karolyi vedel, že Nadia je veľký talent. To dokázala už ako 13-ročná, keď v Nórsku na Majstrovstvách sveta v umeleckej gymnastike žien vyhrala 4 zlaté medaily. Jej veľký deň ale mal iba prísť.
A tým bola olympiáda v roku 1976 v Montreale. 18. júla sa mladá a tenká Rumunka postavila pred tisíce divákov a predviedla niečo, čo dovtedy športová gymnastika nezažila.
S výkonom bola spokojná a čakala vysoké ohodnotenie. Vtedy ale tribúny zahučali a na tabuli sa rozsvietilo skóre iba 1,00. Najprv tomu nerozumela ani Nadia, ani ostatní. Rýchlo sa to ale vysvetlilo. Tabuľa nebola pripravená na to, že by niekto mohol dostať plných 10 bodov a hodnotu 10,00 tabuľa zobraziť nedokázala. Nadii sa podarilo niečo, čo dovtedy nikomu v športovej atletike. Mala vtedy ani nie 15 rokov.
Takéto ohodnotenie však v Montreale nezískala iba raz. Získala 5 medailí, z toho tri zlaté za bradlá, kladinu a viacboj jednotlivkýň.
Hrdinka socialistickej práce
Po príchode do Rumunska sa Nadia stala hviezdou. Prezident a diktátor Nicolae Ceausescu ju okamžite začal využívať ako nástroj propagandy. Bol jej udelený titul Hrdinky socialistickej práce ako najmladšej obyvateľke Rumunska. Takýto obrovský a nevídaný talent museli predsa komunistickí predstavitelia využiť.
Nadiu ťahali na všetky možné návštevy, konferencie a bankety. Urobili si z nej doslova bábku a maskota režimu. Strážili si ju ako oko v hlave a to hlavne aj pred západom, aby náhodou neemigrovala.
Nadia sa potom presťahovala z rodného mesta do metropoly Bukurešť. Akoby si začala vynahrádzať ukradnutú mladosť, ktorú strávila iba školou a tréningami a začala sa meniť. Odišla od svojho trénera, ostrihala si vlasy, pribrala, netrénovala tak, ako by mala a začala sa meniť aj vnútorne.
Hovorí sa aj o vzťahu s búrlivým synom prezidenta, Nicom Ceausescu. Ten nebol zrovna vzorným synom (nie že by jeho otec patril medzi vzorných ľudí). Nico bol lámač ženských sŕdc, no míňal veľké peniaze na hazard a kde prišiel, mohli sa očakávať problémy. Aféru medzi Nicom a Nadiou však nikto nepotvrdil, aj keď sa o nej ticho šepkalo.
Mimo z formy a opäť na výslnie
Dva roky po slávnom výkone v Montreale mala ísť na Majstrovstvá sveta do Štrasburgu. Keďže ale rozhodne nebola vo forme, oslovila svojho bývalého trénera Karolyiho. Ten si nedovolil odmietnuť najväčší talent aký kedy objavil a začal sa jej venovať ako kedysi. Nadia vyhrala v kladine, no vo viacboji skončila štvrtá. Na nasledujúcom šampionáte však zabrala a dotiahla rumunské družstvo k prvému majstrovskému titulu.
Nasledovala olympiáda 1980 v Moskve, kde boli na domácom trávniku Rusi a Nadia, aj keď mala na konte nejedno zlato, sa musela uspokojiť „iba“ s dvomi striebrami.
Jej tréner Bela Karolyi protestoval proti nespravodlivému bodovaniu. Pritom ho ale zachytili kamery a upadol do nemilosti komunistickej strany. Karolyiho život sa rapídne začal zhoršovať.
O rok neskôr sa Nadia zúčastnila turné gymnastickej federácie po Spojených štátoch, kde sa stretla už tretíkrát so sympatickým gymnastom Bartom Connerom.
Ukončenie kariéry a útek
Nadia oficiálne ukončila kariéru v roku 1984. Lákal ju život na západe, v krajinách slobody a nekonečných možností. Veľké rozhodnutie prišlo v roku 1989, kedy sa rozhodla emigrovať. Spolu s ďalšími prešla cez hranice do už slobodného Maďarska a prihlásila sa maďarskej hraničnej stráži.
Nadia odišla do Viedne a na americkom veľvyslanectve získala politický azyl. Do Ameriky ušla s priateľom Constantinom Panaitom, no dlho spolu neostali. Nadia sa ním cítila byť utláčaná a po sporoch od neho odišla.
A tu prichádza na scénu jej dávny známy Bart Conner. Ten ju pozval do jeho gymnastickej školy v Oklahome a neostalo iba pri tom. Ich vzťah prerástol do lásky a v roku 1996 sa Nadia s Bartom zobrali v už slobodnej Bukurešti a to rovno v bývalom prezidentskom paláci. Svadba bola veľkou udalosťou a zúčastnili sa jej mená ako Arnold Schwarzenegger či Sylvester Stallone.
Po 10 rokoch manželstva sa im narodil syn Dylan. Žije stále v Oklahome, v šťastnom manželstve s Bartom a okrem gymnastickej škole sa venuje aj charite. Osobne napríklad financovala výstavbu detskej kliniky v Bukurešti, ktorá rumunským deťom poskytuje bezplatnú lekársku a sociálnu starostlivosť.
Nahlásiť chybu v článku