Vedci tvrdia, že tento únik radiácie bol zatiaľ najvyšší od havárie vo Fukušime z roku 2011. Až donedávna sa stále netušilo, odkiaľ sa rádioaktívny mrak ruténia vzal, aj keď indície okamžite smerovali k Rusku či Kazachstanu. O tejto udalosti sme vás v roku 2017 informovali. Úroveň radiácie vtedy nebola na Slovensku taká, aby ohrozovala zdravie obyvateľov. Teraz sa zistilo, odkiaľ rádioaktívny mrak prišiel. 

Radiácia prišla z Majaka

Ako informuje portál IFL Science, medzinárodný tím vedcov dospel k záveru, že zdroj rádioaktívneho mraku vystopovali do oblasti južného Ruska a s najväčšou pravdepodobnosťou bol výsledkom havárie v zariadení na spracovanie jadrového odpadu v závode Majak v pohorí Ural.

Aj keď Rusko sa k incidentu nevyjadrilo, únik by mal pochádzať zo závodu Majak. Ten sa špecializuje na prepracovanie vyhoreného jadrového paliva či na prepracovanie plutónia z atómových zbraní.

„Bol to pulzný únik, ktorý sa veľmi rýchlo skončil“ uviedol vo vyhlásení profesor Georg Steinhauser, odborník na radiáciu z Hannoverskej univerzity a dodáva: „Dokázali sme, že k nehode prišlo pri prepracovaní vyhorených palivových článkov vo veľmi pokročilom štádiu, krátko pred ukončením procesu prepracovania„.

Tretia najväčšia jadrová katastrofa

Závod Majak bol zdrojom aj tretej najväčšej jadrovej havárii na svete, po Černobyle a Fukušime nazvanej Kyštymská katastrofa.

V roku 1953 bolo v Majaku vybudované zariadenie na skladovanie tekutého jadrového odpadu. V roku 1956 zlyhal chladiaci systém jednej z nádrží určenej na skladovanie jadrového odpadu a z nepochopiteľných príčin nebol opravený. Chladiaca voda sa postupne odparovala a 27. septembra 1957 tak došlo k obrovskej katastrofe.

Nádrž explodovala ohromnou silou, ktorá vyhodila do vzduchu 160-tonovú betónovú dosku slúžiacu ako „poklop“ nádrže. Do okolia sa okamžite uvoľnilo obrovské množstvo rádioaktívneho odpadu. Väčšina z neho padla do okolia nádrže, čím sa znečistila rieka Teča. Časť radiácie však v podobe rádioaktívneho mraku dostala do ovzdušia a rozšírila sa aj do oblastí vzdialených stovky kilometrov.

Radiácia sa šírila vzduchom aj vodou a jej skutočný dopad bol zrejme obrovský. Predpokladá sa, že radiácia kontaminovala oblasť s rozlohou do 20 000 km². Presné dáta však kvôli utajovaniu havárie samozrejme neexistujú, predpokladá sa však, že si zvýšený výskyt rakoviny vyžiadal tisícky ľudských životov. Výsledkom je aj tzv. východouralská radiačná stopa, dlhá no úzka oblasť so zvýšenou radiáciou medzi mestami Jekaterinburg a Čeľabinsk.

Ohrozenie obyvateľov nenastalo

Našťastie únik ruténia-106 nebol veľký a nepredstavoval ohrozenie verejného zdravia. Zarážajúce na celej skutočnosti je ale ignorácia úniku zo strany Ruska. To z neho robí nedôveryhodný štát, ktorý si nechce priznať, že došlo k pochybeniu a aj keď únik neohrozil nikoho, o takejto situácii by mal informovať už len pre upokojenie verejnosti. Akoby sa teda nepoučili z jadrovej katastrofy v Černobyle, keď sa Sovietsky zväz snažil katastrofu čo najviac ututlať pred svetom. História v zadržiavaní informácií sa zjavne opakuje.

Pozri aj:

Pivnica nemocnice v Pripiati láka veľa ľudí. Šéf cestovky, ktorá robí výlety do Černobyľu povedal,…