Satanizmus. Slovo, ktoré vyvoláva u väčšiny ľudí nepríjemné pocity až hrôzu. Čo však toto slovo vlastne znamená a ako sa vyznačujú satanisti? Naozaj zabíjajú malé deti, aby ich následne obetovali? Všetko sa dozviete v tomto článku.
Aby sme si celú problematiku satanistickej viery priblížili, je potrebné si najprv vysvetliť, čo to ten satanizmus vlastne je. Ide o veľmi mladé a moderné, zväčša silno ateistické náboženstvo, založené na literárnom, umeleckom či filozofickom vyobrazení diabla.
Samotní satanisti preto priamo neveria v diabla, teda aspoň nie väčšina z nich. Ide skôr o akúsi symboliku. Jedným z hlavných pilierov je naopak viera v samého seba a v to, že človek je strojcom vlastného šťastia. Cirkev založil v 60. rokoch 20. storočia Anton LaVey, k čomu rovno napísal aj Satanistickú bibliu.
Kresťanské zobrazenie Satana
Kresťania a ich literatúra zobrazujú Satana ako červenú, démonickú bytosť s ľudskou postavou, veľkými rohmi, chvostom a kopytami. Ide podľa nich o symbol čistého zla. So Satanom sa majú po smrti stretávať hriešnici, ktorí s ním následne skončia v pekle plnom ohňa a lávy, čiže v presnom opaku neba.
Svet pozná mnoho podôb diabla a takmer každé náboženstvo ho vyobrazuje inak. V Biblii je ukázaný ako sok Ježiša Krista, ako ultimátne zlo. Práve túto verziu Satana si satanisti zobrali k srdcu a stal sa ich symbolom.
Henry Ansgar Kelly, renomovaný profesor z Kalifornskej univerzity, však s týmto typickým zobrazením Satana nesúhlasí. Diabol podľa neho určite nie je nepriateľom Boha a nie je ani zlý. „V Biblii je veľmi málo alebo žiadny dôkaz o väčšine charakteristík a skutkov, ktoré sa bežne pripisujú Satanovi, “ tvrdí.
Zaujímavé je jeho prirovnanie Satana k prokurátorovi. Práve s týmto povolaním sa totiž podľa neho dá táto démonická bytosť najviac porovnávať. Tak ako je prokuratúra súčasťou bežného súdneho systému, je aj Diabol súčasťou „Božej administratívy“. Stále však treba dodať, že ide len o názor jednotlivca, idúceho proti prúdu.
História
Neboli to kresťania, ktorí prvýkrát spomenuli „Vládcu temnôt“. Približne pred 4000 rokmi sa prvýkrát objavil v starodávnom perzskom náboženstve zvanom Zoroastrizmus. Základ však bol v podstate rovnaký ako dnes. Aj vtedy išlo o zlý náprotivok Boha, ktorý mohol za všetko nešťastie postihujúce týchto starých Peržanov.
Samotné slovo „Satan“ však prvýkrát nachádzame v Hebrejskej Biblii, presnejšie v Štvrtej Mojžišovej knihe, kde znamenalo akýsi vzdor. Až v Enochovej knihe napísanej približne storočie pred našim letopočtom je Satan spomenutý ako člen skupiny padlých anjelov zvaných Strážcovia. Podľa kresťanov bol Diabol kedysi anjel s menom Lucifer, no vzoprel sa Bohu a ten ho preto vyhnal. Následne sa začalo jeho vykresľovanie formou ultimátneho zla.
Dante Alighieri vo svojom svetoznámom diele Inferno zo 14. storočia dokonale zachytil celé stáročia zobrazovania Diabla. Veľký zvrat nastal až v 17. storočí, keď ho vtedajší romantici prepracovali na obdivuhodného rebela, takzvaného antihrdinu vzdorujúceho Božiemu autoritárstvu.
Skutočná popularita Satana začala rásť až v 19. storoči. Svetlo sveta vtedy uzreli viaceré publikácie. Medzi tie patrili Hymna na Satana od Giosuého Carducciho či Blakeove ilustrácie v knihe Paradise Lost. V tomto období začalo čoraz viac ľudí vzhliadať k Diablovi a veriť, že práve viera v neho im v živote prinesie šťastie.
V histórii boli samozrejme uctievači Diabla prenasledovaní a zabíjaní. Za prenasledovanie týchto ľudí sa dá považovať aj hon na čarodejnice. Verilo sa totiž, že ak vedela žena liečiť pomocou byliniek alebo sa inak vymykala norme, automaticky spolupracovala s Vládcom temnôt.
Baphomet
Baphomet je synonymom pre Diabla. Toto slovo zaviedol okultista Éliphas Lévi v roku 1854 vo svojom diele Dogme et Rituel. Toto slovo však pravdepodobne vzniklo ešte počas križiackych výprav v 14. storočí. Templári boli vtedy obvinení z uctievania Baphometa, formy Satana. Historici však veria, že Baphomet je len skomolenina slova Muhammad a templári teda neuznávali žiadneho Satana, ale len konvertovali.
Satanská panika
V 60. rokoch vznikla v Hollywoode vlna satanských hororov, medzi ktoré patria napríklad Prichádza Satan (1976), Exorcista (1973) či Rosemary má dieťatko (1968). Spomínané filmy boli verejnosťou prijaté úplne inak, než autori plánovali. Vraždy Charlesa Mansona v kombinácii so satanskými horormi vyvolali v USA obrovskú paniku. Ostatní sérioví vrahovia, ako napríklad Ted Bundy, len priliali vodu do ohňa.
Verilo sa, že Satanistické kulty zneužívajú a deti vykonávajú vraždy, ktoré sú neskôr úspešne zahladené. Mnoho vrahov sa v tej dobe vydávalo za satanistov, no LaVey sa od všetkého dištancoval a tvrdil, že nikto z vrahov nebol členom jeho cirkvi. Vo väčšine prípadov išlo len o konšpiračné teórie a nikdy nebolo nič dokázané.
Skutočným spúšťačom paniky ale bola mimoriadne kontroverzná kniha Michelle Remembers (Michelle si pamätá) z roku 1980 od Lawrenca Pazera. Kniha opisuje spomienky jeho pacientky Michelle Smith na to, ako ju v detstve zneužívala satanská sekta. Hoci bolo dielo veľmi nedôveryhodné, ľudia mu spočiatku verili. Panika sa neskôr rozšírila aj do iných častí sveta.
Pravda je však taká, že podobne ako hociktoré iné náboženstvo, aj satanizmus si vykladajú ľudia rôzne. Vždy sa nájdu takí, ktorí v mene konkrétneho náboženstva a konkrétneho Boha dokonca neváhajú ani zabíjať. História pozná nespočetne veľa takýchto prípadov. Stačí si spomenúť na súčasný Islamský štát či križiacke výpravy.
Dôvod na satanskú paniku sa však nikdy nepotvrdil, hoci podľa istých zdrojov trvá až dodnes. Veci veľmi nepomohol ani spevák Lil Nas X a jeho skladba Montero z marca tohto roka. Mnohí ľudia sa stále boja satanizmu a ide pre nich o nepredstaviteľné zlo.
Vznik cirkví
V súčasnosti má satanizmus viacero odnoží. Cirkev Satana založil v roku 1966 Anton Szandor LaVey. Išlo tak o historicky prvú ozajstnú organizáciu, ktorá sa otvorene hlásila k satanizmu. LaVey krátko na to napísal aj svoju Satanskú bibliu. Tá sa dokonca dodnes predáva v kníhkupectvách po celom svete. Poskytuje v nej veľmi zaujímavý pohľad na svet. Ako satanista neverí v Boha ani v nič nadprirodzené.
LaVey často spomína aj mágiu, no neberie ju ako niečo supernaturálne, ale skôr ako niečo, čo ešte nebolo vedecky vysvetlené. Mágia nám podľa neho môže pomôcť dosiahnuť naše ciele, ak tomu dostatočne veríme.
Ľudia si podľa neho vymysleli rôznych Bohov a podobné bytosti, lebo nevedia ovládať vlastné egá a emócie. Potrebujú vo svojich životoch niečo nadprirodzené, na čo sa môžu následne odvolávať a vzhliadať k tomu. LaVey tvrdí, že každý jeden Boh je len fikcia a ľudia by mali miesto ich uznávania radšej do centra diania stavať seba, svoje myšlienky, túžby a ciele.
Z tejto cirkvi sa následne po mnohých rokoch vytvorili viaceré frakcie. Dcéra Antona LaVeyho, Karla LaVey, vytvorila v roku 1999 Prvú Satanskú Cirkev. Chcela pokračovať v šľapajach svojho otca a študovať okultizmus. Ide o skupinu, ktorá sa stretáva každý mesiac a platí sa členské. Karla však zdôrazňuje, že na to, aby bol človek satanistom, nepotrebuje byť členom žiadnej skupiny a ničoho podobného.
Druhá strana mince
Ako LaVeyho cirkev rástla, vznikali medzi jej členmi určité názorové rozdiely. Práve z tohto dôvodu založil Michael Aquino v roku 1975 Temple of Set (Sethov chrám). Dôvodom odtrhnutia bolo, že Aquino ako jeden z mála uznávala teistický, čiže náboženský satanizmus. V tomto prípade ide doslova o sektu, ktorá na rozdiel od ostatných satanistov, uctieva Diabla ako protiklad Boha a ako stvoriteľa všetkého. Odkláňajú sa tak od moderného poňatia satanizmu, ktoré presadzoval LaVey.
Tu narážame na dva základné druhy satanizmu. Delí sa totiž na teistický (náboženský) a ateistický. Zatiaľ čo ateistickí satanisti neveria v Diabla ako v niečo nadprirodzené, teisti to majú práve naopak. Náboženský satanizmus sa taktiež nazýva klasický. Je to v podstate niečo podobné ako viera v Boha, lenže satanisti veria v jeho opak.
Temple of Set je najväčšou teistickou satanistickou organizáciou, no s najväčšou ateistickou sa nedá porovnať. V roku 2005 malo Temple of Set len 200 členov. Môžeme tak jednoznačne povedať, že moderný, ateistický satanizmus je oveľa populárnejší.
Súčasnosť
Doposiaľ najväčšou, najúspešnejšou a najmodernejšou ateistickou organizáciou je The Satanic Temple založená v roku 2013. V roku 2015 už mala 40 000 členov. Ako tvrdia jej zakladatelia Lucien Greaves a Malcolm Jarry, cirkev vznikla ako odpoveď na neschopnosť LaVeyovej cirkvi. Väčšina ľudí totiž satanistov stále brala ako vrahov a akýchsi čudákov.
Od začiatku tvrdia, že sú nenáboženskou organizáciou využívajúcu Diablovu podobu ako symbol rebélie. Ich hlavným cieľom je dosiahnuť odluku cirkvi od štátu či náboženskú rovnosť. V poslednom čase dostávajú stále viac mediálnej pozornosti.
Dokument Hail Satan? z roku 2019 je práve o tejto cirkvi a stal sa veľmi populárnym. Skúma zvyky, históriu, vzostup či aktivitu tejto organizácie. Skupina je známa rôznymi výstrelkami z politikov či bojom za ľudské práva. Ide tak skôr o aktivistov a nie náboženských fanatikov.
Najnovšie bojujú proti kontroverznému sprísneniu potratov v americkom Texase. Sú zástancom názoru, že žena by sa mala sama rozhodnúť, či chce alebo nechce podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva.
Známi sú aj rôznym „trollovaním“, čiže robením si výstrelkov. Medzi ich najznámejšie kúsky patrí umiestnenie sochy démona Baphometa pred budovu parlamentu v Oklahome s tým, že socha politikov dokonale vystihuje. V súčasnosti má hnutie vyše 100-tisíc členov.
Kto sú teda súčasní satanisti?
Súčasní, moderní, alebo ak chcete ateistickí satanisti by sa dali považovať skôr za aktivistov. Ako už bolo spomínané, Diabla využívajú len na svoju propagandu alebo ako formu rebélie a odporu voči systému. Niektorí kresťania sa ich však veľmi boja, čo je koniec koncov pochopiteľné. Zrejme za to môže aj ich výstredný štýl obliekania.
Satanisti sa jednoducho snažia žiť život naplno a bojovať s krivdami. Z istého uhľa pohľadu je možné ich prirovnať k hnutiu Hippies zo 70. rokov, hoci ide o dosť odlišné organizácie. Ich základ a ciele sú si však do určitej miery podobné.
Zároveň by chceli znova zadefinovať význam slova náboženstvo. Zatiaľ čo pre väčšinu ľudí to znamená vieru v nadprirodzeného boha, satanisti s tým nesúhlasia. Pre nich je oveľa dôležitejšia spravodlivosť a ľudské práva. Neveria v niečo, čo sa nedá jednoznačne dokázať. Uvedomujú si však, že mnohí ľudia sa ich boja. To je aj jeden z dôvodov, pre ktorý sa rozhodli natočiť film Hail Satan? a ukázať verejnosti, o čo im v skutočnosti ide.
Túto definíciu v podstate potvrdzuje aj Ashley S. Palmer, satanista, ktorý sa ale hlási k pôvodnej LaVeyho cirkvi. Ten taktiež súhlasí, že satanizmus nemá nič spoločné vyobrazením diabla ako čistého zla a ani s ničím nadprirodzeným. Tieto definície považuje za smiešne.
„My Satanisti sme ateisti, ktorí v Satanovi vidia symbol vášne, hrdosti, slobody a heroickej rebélie,“ tvrdí. Absolútnymi základni ich viery sú podľa neho vedecký skepticizmus, evolučná biológia, sociálny darvinizmus, individualizmus, meritokracia, hierarchia, humor, romantický realizmus a množstvo iného. Taktiež si veľmi uctievajú prírodu.
Slovo na záver
Na záver treba dodať, že rovnako ako pri všetkých náboženstvách či presvedčeniach, ani satanistov netreba hádzať do jedného vreca. To, čo sme opísali v článku je len menší prierez históriou a následne opis súčasnej situácie, kde sa aktuálne najväčšia satanská cirkev považuje skôr za aktivistov. V žiadnom prípade však táto cirkev nehovorí za všetkých satanistov. Ide o veľmi individuálne náboženstvo a každý satanista môže mať úplne iný pohľad na svoju vieru.
Esquire, The Age, Independent, History, Church of Satan, Wikipedia, First Satanic Church, Phys.org, YouTube, Vox
Nahlásiť chybu v článku