Sú diela, cez ktoré sme sa nevedeli prehrýzť, no museli sme ich čítať. Avšak klasická literatúra má niečo do seba. Možno stojí za to aspoň niektorým z nich dať druhú šancu. Ukrývajú množstvo nadčasových myšlienok, ktoré určite stoja za pozornosť.
Nenájdeme medzi nimi žiaden brak, ktorý vychádza z otrepaného vzťahového klišé, v ktorom sa nevie Zdena rozhodnúť medzi Janom a Ferom. Dnes pôjdeme do poriadnej hĺbky. V týchto knihách sa hranica medzi dobrom a zlom stiera. Žiadna postava nie je len jednofarebná, ale je v nej zachytené široké spektrum vlastností, emócií, pričom ich autori stanovili na ich autenticitu. Práve tá im dáva pridanú hodnotu.
Lev Nikolajevič Tolstoj: Anna Karenina
O tejto knihe ste určite počuli aspoň na hodinách literatúry. Ak ste po nej nesiahli, naozaj ste prišli o veľa. Anna je jedinečná. Ukazuje príbeh ženy, ktorá vás síce svojim konaním bude miestami vytáčať do nepríčetna, no na druhej strane perfektne vykresľuje komplikované vnútro ženskej duše. V tomto románe si každý nájde to svoje. Môžete ho čítať opätovne, a vždy v ňom objavíte niečo nové. Možno by nebolo od veci pustiť sa doňho aj v nastávajúce dlhé zimné večery. Viac o knižke si môžete prečítať napríklad tu.
Albert Camus: Mor
Predstavte si, že si žijete obyčajný život radového mestečka, riešite si každodenné problémy, pričom si sem-tam pohundrete na susedov. Podobný život majú aj obyvatelia mesta, ktorého zrazu zasiahne mor. A smrteľná epidémia v alžírskom meste Oran, z ktorého sa kvôli karanténe nedá ujsť, poriadne prevetrá charaktery. Práve tu autor, ktorý síce nemal priveľmi pozitívny prístup k životu, dáva priestor pre filozofické úvahy. Ako by sme sa zachovali, keby sme vedeli, že nám hrozí smrť? Vedeli by sme pomôcť ostatným? Alebo by v nás vyhrala zbabelosť? Práve kvôli týmto nadčasovým otázkam tento román určite stojí za pozornosť. Viac o knižke si môžete prečítať napríklad tu.
Rudolf Jašík: Námestie svätej Alžbety
Dej tohto fiktívneho románu vás zavedie do mesta pod Zoborom. So zatajeným dychom budete hltať príbeh lásky Igora a židovského dievčaťa Evy, ktorí sú dôkazom toho, že láska si niekedy nevyberie práve to najlepšie načasovanie. Tento príbeh však nekončí žiadnym sacharínovým happyendom. Miestami však až surovým spôsobom ukazuje, kam až ďaleko môže zájsť obyčajná ľudská nenávisť. A ponaučenie pre nás? Ak my začneme nenávidieť iných, nenávisť sa k nám vráti ako bumerang. Viac o knižke si môžete prečítať napríklad tu.
Honoré de Balzac: Otec Goriot
Ak sa silou-mocou snažíte nájsť v každom pozitivitu, tento román radšej preskočte. Práve otec Goriot vám totiž ukáže, ako peniaze dokážu skriviť charakter. Alebo možno sa ho predsa len oplatí čítať. Nájdete v ňom veľké ponaučenie a pravdu o tom, že ak chcete spoznať skutočnú podstatu človeka, dajte mu do rúk moc, alebo peniaze. Alebo pre istotu oboje. Len málokto prejde touto skúškou bez poškvrny. Viac o knižke si môžete prečítať napríklad tu.
Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak
Ak sa niekedy cítite naozaj obyčajne, určite siahnite po tomto románe. Jozef Mak je celkom obyčajný človek, ktorý sa nevie (a ani nechce), líšiť od ostatných. Prijíma všetky rany osudu, (ktorých je viac než dosť), pričom práve takýmto spôsobom ukazuje svoju silu. Nereptá na osud. Naopak, berie, že to tak malo byť, a netrápi sa zbytočnými bolestnými otázkami. Táto kniha ukazuje, že každý z nás má raz v živote situácie, ktoré nevie zmeniť. A vtedy nám neostáva nič iné, než ich s pokorou prijať. Viac o knižke si môžete prečítať napríklad tu.
Erich Maria Remarque: Na západe nič nové
Nemecký autor Erich Maria Remarque si hrôzy prvej svetovej vojny prežil na vlastnej koži, čo sa odzrkadlilo aj na jeho tvorbe. Román Na západe nič nové je presne o tom, čo napovedá samotný názov. Dej sa odohráva na západnom fronte, kde sa bojová línia neposúva celé týždne, dokonca celé mesiace. Muži bojujúci na oboch stranách umierajú dennodenne umierajú v nezmyselnej a desivej zákopovej vojne. Dej sleduje život mladých nemeckých vojakov a silno autentickým spôsobom popisuje nezmyselnosť vojny. Na Západe nič nové dostalo Remarqua na výslnie. Z radového bezvýznamného novinára bol razom adept na Nobelovu cenu za literatúru. Viac o knižke si môžete prečítať napríklad tu.
Povinná literatúra má naozaj pár klenotov, a toto je len malý výber z nich. Na druhej strane treba podotknúť, že prelúskať niektoré diela nás stálo mnoho sebazaprenia. Pri čítaní Antigony som si prešla rôznymi štádiami nervačenia, zmysel tohto dielka som však nepochopila. Pevne však verím, že každá kniha si nájde svojho čitateľa, a Antigona, v ktorej tragicky vymreli takmer všetky postavy, tiež niekoho môže zaujať. Tieto sviatky sa pokúsim zdolať Hlavu XII od Josepha Hellera. Pokúšala som sa ju prečítať asi osemkrát. Možno sa mi to tentokrát konečne podarí.
Nahlásiť chybu v článku