Predstavte si, že by ste mali žiť niekoľko mesiacov v stiesnených útrobách ponorky. Aby toho nebolo málo, okrem vás je tam ďalších 130 mužov a zásoby vody nie sú nekonečné. Toto zvládnu len tí najodolnejší.
Neustále v ohrození života
Ako píše Mail Online, námorníci sa neraz vydávajú na misie v útrobách ponorky, ktoré trvajú aj 10 mesiacov. Nechávajú za sebou celú rodinu a vzdávajú sa pohodlia. Ani návrat nie je jednoduchý. Po vynorení z hlbín je človek dezorientovaný a vracia sa do inej reality. Aj jeho oči si odvykli od slnečného svitu a pozerania do diaľky, vysvetľuje veterán Ryan Ramsey, ktorý strávil v službe v námorníctve 23 rokov.
Každý člen posádky v ponorke zohráva kľúčovú úlohu. Kapitán musí mať neustále prehľad o tom, kto čo robí. Posádka žije v úzkych priestoroch, bez súkromia, so spoločným stravovaním, kúpeľňou a toaletami. Oddych tu nie je skutočným oddychom, všetci sa vždy musia mať na pozore. Jediný nesprávny pohyb môže znamenať extrémne nebezpečenstvo.
Blízko k tragédii sa ocitol aj Ramsey, a to v roku 2011. V Ománskom zálive sa v ponorke pokazila klimatizácia. Teplota na palube začala prudko stúpať. Vonku bola teplota vody 37 °C. Vo vnútri bol vzduch akoby vriaci, vlhkosť dosahovala 100 % a ukazovateľ teplomera veľmi rýchlo stúpal. Vzduch ohrievali stroje a jadrový reaktor.
Na palube to nevonia
Posádka začala omdlievať od tepla. Niektorí bojovali, aby zostali pri vedomí. Jedinou nádejou bolo podľa Ramseyho ponoriť sa do najchladnejších hĺbok bez fungujúceho sonaru a hydrauliky v núdzovom režime. Tým sa ponorka ochladila natoľko, že bolo možné diagnostikovať problém: prívodné potrubie chladiacej kvapaliny blokovali fúzonôžky. Po ich odstránení malo zdravotné ťažkosti 27 ľudí, 5 na tom bolo naozaj zle. Jeden človek bol v ohrození života a napokon ho z ponorky musela vyzdvihnúť helikoptéra.
Ramsey tiež popisuje prípad, kedy sa v ponorke pokazil kanalizačný systém. Na 130 mužov tak boli funkčné len dve toalety. Navyše, k dispozícii sú bežne len 3 sprchy. Riadenie času je veľmi dôležité, rovnako ako šetrenie vodou. Ponorky sú úplne sebestačné (okrem zásob potravín). Vzduch je recirkulovaný, využíva sa jadrová energia, ale odpadová voda sa musí vypúšťať cez palubu.
Je dôležité, aby posádka používala čo najmenej vody, preto sa muži sprchujú len zriedka a aj to veľmi rýchlo. Púšťajú na seba len toľko vody, aby sa namočili a potom opäť len toľko, aby zo seba spláchli mydlo. Sprcha by nemala trvať dlhšie ako minútu. Vzhľadom na podmienky a množstvo mužov sa teda nedá povedať, že by to v ponorke voňalo. Na zápach sa ale vraj dá zvyknúť.
Zlé správy sa k nim nedostanú
Práca v ponorke nie je naozaj nič pre tých, ktorí majú radi zmenu. Aj jedálniček je stále ten istý. V piatok sa servíruje ryba, v sobotu steak atď. Najčastejšou príčinou hádok je nuda, práca v ponorke je preto vyrátaná tak, aby na ňu nebol priestor. Muži fungujú v 6-hodinových cykloch. Šesť hodín sa plne sústredia na svoju prácu a počas ďalších 6 hodín jedia a spia. Zvyčajne v ponorke nemá každý chlap svoju vlastnú posteľ, musia sa striedať. Na voľnočasové aktivity, napríklad hry či pozeranie filmov, zvyčajne nemajú viac ako 90 minút.
Komunikácia s vonkajším svetom je extrémne obmedzená. Po návrate je to poriadny šok. Správy od rodiny dostávajú muži zvyčajne raz týždenne. Ak boli správy zlé, kapitán sa mohol rozhodnúť, že ich členovi posádky neodovzdá, aby ho nerozptyľoval od práce. Ramsey priznal, že najhoršou časťou misie bol deň pred jej ukončením, keď mužom musel oznamovať zlé správy o tom, čo ich čaká na súši.
.jpg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku