Krakľa belasá po desaťročí opäť zahniezdila na Slovensku. Informovala o tom Slovenská ornitologická spoločnosť (SOS/Birdlife Slovensko) v tlačovej správe, ktorú agentúre SITA zaslal ornitológ Matej Repel.
„Už začiatkom júna sme na jednej vhodnej lokalite pozorovali pár kraklí. O mesiac neskôr sa nám podarilo dohľadať hniezdo v prirodzenej dutine, v ktorej vzhľadom na časté prinášanie potravy krakle kŕmili už vyliahnuté mláďatá,“ povedal Peter Chrašč z SOS/Birdlife. Pri opakovaných kontrolách ornitológovia dohľadali ďalšie páry hniezdiace v búdkach.
Vrátia sa aj o rok?
Potvrdilo sa obsadenie ôsmich až deviatich teritórií, z ktorých len jeden pár obsadil prirodzenú dutinu stromu a ostatné páry obsadili vtáčie búdky. „Takýto vysoký počet teritoriálnych párov a vysoká úspešnosť hniezdenia nás príjemne šokovali. Ani v najodvážnejších ochranárskych snoch by nikomu z nás nenapadlo, že sa krakľa na Slovensko po mnohých rokoch vráti tak fenomenálne. Ostáva dúfať, že sa k nám vrátia aj o rok,“ dodal Chrašč.
Na Slovensku hniezdila krakľa belasá naposledy v roku 2010. Na východnom Slovensku ornitológovia nezaznamenali hniezdenie už 24 rokov a viac ako štyri páry hniezdili na Slovensku naposledy v minulom tisícročí. Jej vymiznutie zo Slovenska preto vnímali ako stratu ornitológovia aj široká verejnosť.
Jej populáciu ovplyvňuje človek
Ako z mnohých krajín Európy aj zo Slovenska krakľa na mnohé roky vymizla kvôli dramatického poklesu jej stavov v dôsledku zmien poľnohospodárstva. Podľa SOS/Birdlife sa na Slovensku od roku 2003 strojnásobila plocha, na ktorej sa pestuje repka olejná. Krakľa belasá podľa ornitológov vyhynula práve v čase, keď nárast pestovania repky olejnej vrcholil.
K úbytku populácie krakle belasej začalo v dôsledku zmien v poľnohospodárstve dochádzať už v 70. rokoch minulého storočia. Pokles populácie sa nakoniec skončil tým, že krakľa prestala na Slovensku hniezdiť úplne. „Posledných niekoľko rokov už nebolo možné hovoriť o hniezdnej populácii, lebo v okolí Komárna hniezdil už iba jediný pár,“ uviedol pre agentúru SITA ornitológ Štátnej ochrany prírody Samuel Pačenovský.
Ten v polovici júla uviedol, že existuje šanca na opätovné stále hniezdenie druhu na Slovensku, keďže ornitológovia každoročne zaznamenávajú zálety jedincov kraklí na územie, predovšetkým v južnej časti východného Slovenska.
Vyzerá ako exotický vták
Krakľa belasá má charakteristické pestrofarebné sfarbenie s dominantnou azúrovo modrou farbou. Svojím vzhľadom pripomína skôr exotické druhy vtákov. Dorastá do dĺžky 29 až 32 centimetrov s rozpätím krídel 52 až 58 centimetrov. Obýva otvorenú nížinnú krajinu so skupinami stromov a krovísk v blízkosti lúk, pastvín a polí.
Zvyčajne sa vyskytuje najmä v oblastiach, ktorých nadmorská výška nepresahuje 300, maximálne 600 metrov. Krakľa je diaľkovým migrantom. Európska populácia zimuje vo východnej a južnej Afrike. Spoločenská hodnota jedného jedinca krakle belasej bola vyčíslená na 3 220 eur.
Nahlásiť chybu v článku