Súťaž Expedice Mars je medzinárodnou súťažou pre mladých študentov, ktorí sa aktívne zaujímajú o svet prírodných vied a techniky. Už po šiestykrát sa vrámci súťaže uskutočnila aj simulovaná misia na Mars, ktorej súčasťou bola aj 18-ročná Slovenka Sára. Práve ona podnikla so svojou kolegyňou „astronautkou“ prvý čisto ženský simulovaný výstup na povrch Červenej planéty.
Sára, ktorá sa dostala medzi piatich najúspešnejších súťažiacich, mala možnosť zúčastniť sa simulovanej misie na povrch Marsu. O zážitkoch z vesmírnej lode bez okien, experimentoch, ale aj objavoch nám viac porozprávala v rozhovore.
Expedice Mars je medzinárodná súťaž pre mladých nadšencov prírodných vied a techniky. Ako prebieha?
Po registrácii do súťaže si zvolíte svoju odbornosť. Postupne prechádzate jednotlivými kolami – projektové kolo, semifinále a finále, na ktorom sa vyberie 5 členov posádky, ktorí sa zúčastnia simulovaného letu na Mars.
Ako sa do tohto výberu podarilo dostať tebe?
Nebolo to jednoduché, konkurencia bola tento rok veľmi silná. Okrem vedomostnej stránky som musela preukázať tímového ducha a schopnosť znášať krízové situácie. Musela som byť vynaliezavá, odolná a nikdy som sa nesmela vzdávať.
Čo bolo hlavným cieľom simulovanej misie?
Hlavnou úlohou misie bol výstup na povrch Marsu, kde sme vykonali rôzne experimenty. Cieľom organizátorov bolo ukázať nám, že v stresových situáciách dokážeme pracovať efektívnejšie a že v tíme toho zvládneme viac.
Misia trvá 101 hodín. V akých podmienkach ste tento čas strávili? Ako ste sa stravovali, spali, udržiavali základnú osobnú hygienu?
101 hodín sme strávili na 25 m2 veľkej lodi bez okien. Tá bola rozdelená na dva moduly, dekontaminačnú a pretlakovú komoru. Jediný kontakt so Zemou nám zabezpečoval palubný počítač, vďaka ktorému sme sa mohli spojiť s riadiacim centrom na Zemi. V module 1 sme mali zásobu jedla presne na 5 dní a taktiež štyri postele. Jeden z nás musel byť stále hore, aby kontroloval telemetriu lode. Väčšinou sme sa na nočných hliadkach striedali po jednej hodine, čo bolo veľmi vyčerpávajúce.
Deň nám začínal o 6:00 ráno raňajkami, povinným cvičením, meraním vitálnych funkcií a končil o 23:00 zápisom do palubného denníka. Čas sme trávili najmä vypracovávaním experimentov, ktoré sme dostávali zo Zeme. Výsledky sme následne posielali späť vo forme protokolov, na ktorých sme pracovali väčšinou v noci na hliadkach.
Nechytili ste počas misie ponorkovú chorobu?
Prekvapivo sme ponorkovú chorobu nechytili vôbec, práve naopak. V krízových situáciách sme sa dokázali navzájom podporiť. Pozitívnu energiu nám dodávalo natáčanie vlogov. Zo Zeme nám počas druhého dňa letu poslali „katalyzátory produktivity“. Išlo o 10 pesničiek, ktoré sme počúvali stále dookola a boli za ne vďační.
Ako ste zvládali spoločnú komunikáciu a spoluprácu?
Všetci sme boli naladení na rovnakej vlnovej dĺžke. Spolupráca a komunikácia prebiehala bez akýchkoľvek komplikácií. Najkrajšie bolo, keď sme si dokázali navzájom poradiť. Niekedy sa stalo, že inžinier vyriešil problém, s ktorým si biológovia nevedeli poradiť polovicu dňa.
Netrpeli ste úzkosťou či klaustrofóbiou?
S klaustrofóbiou problém nebol, dopredu sme vedeli, že sa chystáme do stiesnených priestorov, dokázali sme sa na to psychicky pripraviť. S úzkosťou som mala najväčší problém ja. Posádka si to všimla, členovia ma podržali a pomohli mi úzkosť prekonať.
Vyskytli sa počas misie nejaké technické problémy? Ako ste ich riešili?
Technické problémy boli počas misie na dennom poriadku. Museli sme riešiť výpadok elektriny a poruchu v potrubiach, kvôli ktorej nám 12 hodín netiekla voda. Paradoxne sa nám podarilo vytopiť dekontaminačnú komoru v čase, keď nám voda netiekla. Inžinieri testovali svoj automatický zavlažovací systém a akosi ho zabudli vypnúť…
Počas misie sme museli riešiť aj iné ako technické krízové situácie. Raz sme sa museli všetci evakuovať o 2:00 ráno z dôvodu biologickej nákazy v hlavnom module, v ktorom sme spali. Našťastie sme mali na palube bezpečnostný manuál, v ktorom bolo napísané ako postupovať v krízových situáciách rôzneho druhu.
Na Marse panujú veľmi špecifické podmienky, celkom odlišné od tých na Zemi. Ako sa ich podarilo organizátorom nasimulovať?
Počas simulácie sme sa museli riadiť pravidlami, ktoré platia aj pri reálnych letoch naprieč vesmírom. Od života na Zemi sme boli úplne odrezaní a všetko sme museli konzultovať s riadiacim centrom.
Kto ako prvý vystúpil na povrch Červenej planéty a čo sa vám podarilo zistiť?
Tento rok vztýčila vlajky na Marse prvýkrát v histórii súťaže ženská posádka. Experimenty sa nám podarilo vykonať v rekordnom čase. Mapovali sme terén. Roverom, ktorý zostavili inžinieri, sme merali podmienky na povrchu planéty, testovali sme podložie a zbierali sme vzorky na analýzu. Po ukončení výstupu sme sa pustili opäť do práce. Podarilo sa nám dokázať prítomnosť polysacharidov vo vzorkách odobratej pôdy, čím sme dokázali, že na Marse je život!
Simulovali ste aj dôsledky takéhoto objavu na našu spoločnosť? Čo by podľa teba pre Zem znamenal objav mimozemského života?
Pre mňa by znamenal objav života na Marse obrovský míľnik ľudských dejín. Po forme mimozemského života pátrame už veľmi dlho. Ak by sme potvrdili život na Červenej planéte, dalo by sa to považovať za objav tisícročia.
Chcela by si sa v budúcnosti dostať do vesmíru aj v skutočnosti? Akým smerom sa chceš v budúcnosti uberať?
Áno! Ja by som sa do vesmíru jedného dňa veľmi rada dostala. Avšak, moji rodičia o tom nechcú ani počuť. Momentálne sa pripravujem na prijímačky na medicínu, kde by som chcela študovať biomedicínske vedy.
Nahlásiť chybu v článku